BRATISLAVA - Demokrati zvíťazili vo voľbách do amerického Kongresu. Mnoho členov Kongresu za Demokratickú stranu v minulosti vyzývalo na zrušenie amerických víz pre nových členov Európskej únie. Má teraz Slovensko bližšie k zrušeniu vízovej povinnosti s USA?
Demokratickí kongresmani síce vyzývali Bushovu administratívu zrušiť víza aj Slovensku, no v Snemovni reprezentantov ich je stále výrazná menšina. Predstavitelia slovenských parlamentných strán sú v otázke víz skôr skeptickí. Ich zrušenie vraj v dohľadnom čase nemožno očakávať. Ministerstvo zahraničia tiež neočakáva po kongresových voľbách veľké zmeny. "Tábor stúpencov i odporcov zrušenia vízovej povinnosti pre občanov niektorých nových členských krajín únie ide naprieč politickým spektrom Kongresu USA," uvádza.
Šéf zahraničného výboru parlamentu Boris Zala zo Smeru tvrdí, že o vízach rozhoduje skôr štátna administratíva. Podľa neho demokrati budú tlačiť na užšiu spoluprácu s úniou a v tom prípade by sa mohol vytvoriť širší priestor na debatu o vízach.
Víza boli dôležitou agendou bývalej vlády. Premiér Mikuláš Dzurinda povedal vo februári 2005 americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi počas jeho návštevy Bratislavy, že "keď hovoríme o slobode, tak bez slobody pohybu je to len sloboda čiastková". Tento rok na jar Dzurinda počas návštevy Washingtonu nedosiahol v otázke víz citeľný pokrok. Po rokovaní s Bushom povedal, že musíme byť trpezliví a realistickí.
Exminister zahraničia Eduard Kukan očakáva "mierne pozitívne zmeny". Nie však také, že by sa víza v blízkej budúcnosti zrušili.
Aj republikáni mali priaznivý postoj k Slovensku preto, že sa zúčastnilo na protiteroristickej koalícii v Iraku, hovorí europoslanec Miroslav Mikolášik z KDH. Podľa Mikolášika sa USA bez ohľadu na to, ktorá strana dominuje v Kongrese, pripravujú na zmenu vízovej povinnosti pre krajiny Visegrádskej štvorky. "Myslím si, že to bude riešenie an block," dodal.
Poslanec SNS Jozef Rydlo hovorí, že je vecou americkej administratívy, aké má pravidlá. "Keď ich budú slovenskí občania spĺňať, tak budú dostávať víza jednoduchšie alebo budú víza úplne zrušené," povedal. Poslanec SMK Gyula Bárdos označil zrušenie víz za dlhodobý proces. Za detinské by považoval prijímať protiopatrenia voči USA. "Nie je to správne, takto sa veci dopredu nepohnú," mieni.
"Je to vec, ktorá skôr súvisí s celkovým prístupom Spojených štátov k vízovej politike s Európskou úniou," povedal politológ Grigorij Mesežnikov. Nemyslí si, že do otázky zrušenia víz zasiahne zmena pomeru síl v Kongrese. Nespozoroval výrazné rozdiely medzi demokratmi a republikánmi. Ak by v prezidentských voľbách nahradil Busha demokratický kandidát, možno by sa do istej miery zmenili vzťahy medzi USA a úniou a mohlo by dôjsť aj k zmenám vo vízovej politike, mieni Mesežnikov.
Ešte začiatkom októbra známy liberálny kongresman z Ohia Dennis Kucinich zaslal šéfke diplomacie Condoleezze Riceovej list podpísaný ďalšími 24 kolegami, v ktorom vyzval na zrušenie víz východoeurópskym krajinám. Iniciatíva bola tiež v rukách kongresmana pobaltského pôvodu Johna Shimkusa, pripojili sa k nej veľvyslanci krajín. Aj v roku 2004 demokratický kandidát na prezidenta John Kerry krajinám strednej a východnej Európy v NATO a Európskej únie prisľúbil zrušenie víz.
"Niekoľko nových členských krajín nie je v programe bezvízového styku vrátane Maďarska, Česka, Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy a Slovenska. Naliehame na vás začať s týmito krajinami dialóg o zrušení víz a podporu pri uľahčení cestovania dočasných návštevníkov," písalo sa v liste 25 kongresmanov, ktorí boli až na dvoch všetci demokrati. Medzi nimi boli aj zvučné mená ako Tom Lantos, kongresman maďarského pôvodu, ktorý sa má stať šéfom výboru pre zahraničné vzťahy, či John Murtha. Pozitívnou správou je, že všetci až na jedného sú v novom Kongrese. Horšie je, že stále nejde o široký konsenzus celého politické spektra.
Ako vnímajú víťazstvo demokratov politici?
EDUARD KUKAN, exminister zahraničia, SDKÚ: "Nie je to až také príliš prekvapujúce. Demokrati využili chyby Busha a aj prirodzenú túžbu po zmene. Republikáni boli už dlho v Bielom dome a myslím si, že je to obraz reálnej situácie. Samozrejme, (demokrati) vyhrali na základe Bushovho postupu pri riešení situácie v Iraku, i keď ekonomika funguje slušne. Myslím si, že víťazstvo demokratov bude mať vplyv aj na prezidentské voľby. Zdá sa, že im istý čas vydrží pozitívna vlna sympatií."
BORIS ZALA, poslanec Smeru: "Voľby rozhodla skepsa zo zahraničnej americkej politiky a zvlášť problém Iraku. Situácia sa tam vôbec nevyvíja v prospech vízií, ktoré prezentovali republikáni. Rovnako v medzinárodnej polohe, nestúpla bezpečnosť USA. Mňa najviac teší to, že sa nepresadil konzervativizmus republikánov v ideologickej oblasti v náboženských témach. Ukazuje sa, že USA majú aj silný liberálny základ a témy sociálno-liberálnej politiky sa znovu dostali do dominantnej pozície. To je mimoriadne významný signál pre celý svet. Výsledok volieb bude mať výrazne výsledky aj na prezidentské voľby. Zmobilizovali sa sociálno-liberálne zložky, ktoré pocítili tlak bushovského konzervativizmu."
JOZEF RYDLO, poslanec SNS: "Som spokojný v tom zmysle, že v každej demokracii výmena parlamentnej väčšiny nikomu neškodí."
MILAN URBÁNI, podpredseda HZDS: "Voľby sú o tom, že vopred sa víťaz nevie. Bol by som radšej, keby boli iné výsledky. Osobne mám bližšie skôr k republikánom."
GYULA BÁRDOS, šéf poslaneckého klubu SMK: "Analytici sa vyjadrili, že situácia v Iraku mala obrovský vplyv na výsledky volieb. Opatrenia Bushovej vlády v súvislosti s Irakom boli nepopulárne, bolo ich však treba urobiť. Republikánom priniesli takúto cenu."
MIROSLAV MIKOLÁŠIK, europoslanec KDH: "Došlo k obyčajnej výmene, ako sme toho svedkami v Európe. Republikáni mali dvanásť rokov prevahu v Kongrese. Voliča v USA lákali peknými heslami. Tak, ako to u nás robil Fico, tam to robili demokrati." (sp)
Autor: IGOR STUPŇANBRAŇO ONDRÁŠIK
