Československá kovbojka alebo stredoeurópsky western. Aj tak by sa dal označiť film Noční jazdci, pri ktorom sa pod režijným vedením Martina Hollého stretli veľké herecké osobnosti. České a slovenské v pomere približne fifty-fifty. A nielen tie. Pri filmovačke v lete v osemdesiatom roku vznikol aj jeden celoživotný vzťah. Radek Brzobohatý, ktorý stvárnil hlavnú postavu filmu, tam začal aj úlohu partnera Hany Gregorovej. Tá vo filme hrala tiež, s Radkom však mali len pár spoločných scén.
Na filmové leto v Tatrách si Gregorová pamätá dodnes veľmi živo. "Bol to bezchybný film, výborná spolupráca s úžasným režisérom Martinom Hollým. A bol nielen úžasný režisér, ale aj človek," nešetrí herečka superlatívmi. "Keďže sme nakrúcali exteriéry, až mesiac sme boli spolu v Tatrách. Bolo zlé počasie, nemohli sme hrať, tak sme trávili spoločné chvíle s Radkom," spomína na začiatky manželstva.
Radek Brzobohatý predstavoval vo filme uniformovaného žandára. Uniformy sú vraj pre ženy veľmi príťažlivé. "Som zaťažená na uniformy. Piloti a námorníci môžu byť aj plešatí a tuční. Zhrešila by som s nimi, len by sa nesmeli vyzliecť. Radek bol síce v uniforme, cez ňu mal však prehodenú širokú vojenskú pelerínu. On bol príťažlivý sám osebe, nezaujal ma uniformou," vysvetľuje Gregorová.
Režisér Hollý vždy obsadzoval do hlavných rolí silných hráčov. Vždy veľmi jemne herca doviedol k tomu, ako si predstavoval stvárnenie scény či výstupu. Nikdy nič nechcel násilím, nezvykol ani predhrávať. S ním to plynulo prišlo.
"Martina Hollého považujem za velikána stredoeurópskej kinematografie. Bol to film o tvrdých chlapoch, ktorý režíroval presne taký istý tvrdý chlap spätý s prírodou. Hovoril priamočiaro, tvrdo, po chlapsky, ale slušne. Je zvláštne, že niektorí režiséri nemuseli veľa rozprávať. Bol jedným z nich," spomína na Nočných jazdcov predstaviteľ družiny pašerákov Ľubomír Paulovič.
Ako herec nemal problém s nakrúcaním témy o pohraničnom pašovaní. Napriek tomu, že patril k "dobrým" zbojníkom, a nie "zlým žandárom", takéto delenie charakterov rolí odmieta. "Žandári a prevádzači neboli za dobrých a zlých. Charakteristika postáv prebiehala na individuálnej úrovni. Dobrým mohol byť rovnako žandár aj prevádzač."
Necítil ani národnostné problémy, ani problémy so žandárskou funkciou, vnímanou nevhodne v očiach ľudí. "Diváci aj my sme to brali ako perfektný príbeh, taká slovenská kovbojka."
Noční jazdci boli pre Pauloviča jedným z prvých veľkých filmových zážitkov. Bol to československý projekt, vďaka ktorému mohol herecky rásť po boku veľkých osobností.
