šia pokuta, akú úrad v jednom konaní udelil. Ide o firmy Skanska DS, Inžinierske stavby, Strabag, Doprastav, Betamont a Mota Engil. Najvyššiu pokutu dostali spoločnosti Mota Engil, Strabag a Skanska DS. Rada úradu znížila pôvodné pokuty z prvostupňového rozhodnutia.
Hoci úrad rozhodol už skôr, pokuty jednotlivým firmám nezverejnil, lebo jedna z nich si rozhodnutie prevzala až v pondelok. Úrad dostal oznámenie o prevzatí včera.
Rozhodujúcim dôkazom kartelovej dohody bolo to, že jednotkové ceny v ponukách boli približne rovnaké. Úrad okrem toho preukázal aj to, že firmy medzi sebou o tomto úseku diaľnice, ako aj o cene hovorili.
Protimonopolný úrad sa ponukami začal zaoberať na podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá súťaž vyhlásila. Hneď po otvorení ponúk totiž spoločnosť tender zastavila práve pre podozrenie, že sa firmy dohodli.
Stavebný sektor je podľa podpredsedníčky úradu Daniely Zemanovičovej náchylný na uzatváranie kartelových dohôd. Ich dôsledkom je to, že ponuky môžu byť vyššie, ako by boli v prípade, keby si firmy konkurovali. Navýšenie ceny môže byť tretinové až polovičné.
Aj keď účasť týchto firiem v ďalších súťažiach môže byť etickým problémom, nie je možné im v tom zabrániť, povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
Rozhodnutie úradu je konečné a firmy sa môžu odvolať už len na súd. Niektoré z nich už signalizovali, že tak urobia.
Zemanovičová: Konzorciá usvedčil aj fax o cene
O kartelovej dohode medzi stavebnými firmami sme sa rozprávali s podpredsedníčkou Protimonopolného úradu DANIELOU ZEMANOVIČOVOU.
Prečo sa úrad vôbec zaoberal touto kartelovou dohodou?
„Dlhodobo monitorujeme tento sektor, pretože je prirodzene náchylný na kartelové dohody. Je v ňom pomerne málo firiem. Navyše, je presne definovaný produkt, a to, či sa dohoda firiem naplnila, sa dozvedia hneď pri otvorení obálok. Okrem toho sme dostali aj isté upozornenie z Národnej diaľničnej spoločnosti.“
Ako ste zisťovali, či sa stavebné spoločnosti dohodli?
„Robili sme analýzu jednotkových cien. Pri ich vzájomnom porovnaní sme zistili neštandardnú zhodu. Z toho vyplynulo, že firmy pripravovali ponuky koordinovane. Ak by predkladali nezávislé ponuky, nemohli by dospieť k takej zhode indexov v cenových ponukách. Ďalej sme vylúčili všetky iné možné dôvody, prečo by mohli byť indexy ceny také konštantné. Firmy sa bránili aj tým, že mali rovnakých zhotoviteľov, čo sa nepotvrdilo.
Tvrdili tiež, že vychádzali z rovnakých podkladov. Tak sme si ich vyžiadali. No zareagovali tým, že ich už zničili. Opísali však, ako tvorili ponuku, z čoho vyplývalo, že pracovali rozdielne a že nevychádzali z jednotného cenníka. Naše tvrdenie, že išlo o umelý zásah do ponúk, a teda o dohodu, nám potvrdil aj nezávislý expert.“
Preukázalo sa aj to, že sa firmy medzi sebou naozaj dohadovali na ponukách?
„Firmy namietali, že by sme sa mali komunikáciou medzi nimi viac zaoberať. Inšpekciami a výsluchmi svedkov sme zistili, že tieto spoločnosti už dlhodobo medzi sebou komunikujú a majú vytvorenú komunikačnú platformu. Našli sme podklady aj o tom, že hovorili o verejných súťažiach, aj informáciu o faxe, ktorý bol zaevidovaný ako „D1 Mengusovce – Jánovce, žiadosť o p. cenu“, ktorý si vymenili konkurenčné firmy. Ale rozhodujúca bola zhoda cenových ponúk.
Myslíte si, že sa tieto firmy dohodli aj pri iných súťažiach?
„Dokazovanie v tomto sektore je ťažké. Robíme viaceré analýzy, ale zatiaľ nemáme také jasné dôkazy.“
Firmy sa zrejme odvolajú na súd. Akí silní sa cítite?
„Myslíme si, že máme dôkazy, ktoré by mohli na súde obstáť. Veríme si aj preto, že máme na súdoch úspešnosť viac ako 85 percent.“
Dá sa povedať, o koľko boli tieto ponuky nadsadené?
„Nezaoberali sme sa tým, nebolo to pre nás meritum veci.“
IVAN KAHANEC
 ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR |
