Za necelé dva mesiace - presne 28. decembra - má vypršať obdobie, v ktorom prebiehajú previerky politikov a štátnych zamestnancov v súvislosti s ich prípadnou spoluprácou so Stasi. V poslednom čase sa stále častejšie hovorí o reštrukturalizácii vášho úradu či priamo o jeho zrušení. Znamená to, že Nemci sa už s minulosťou vyrovnali?
„Nie. Hoci by si mnohí želali niečo iné, zostáva vyrovnávanie sa s minulosťou NDR pre občanov tejto krajiny dôležitou témou. Lustrácie sú navyše významnou, ale len malou súčasťou našej činnosti. My predovšetkým spravujeme archív Stasi a umožňujeme občanom, vedcom i novinárom nahliadať do spisov.
Lustrácie boli jedinou úlohou nášho úradu, ktorá bola časovo obmedzená. A v rámci novelizácie zákona o dokumentoch Stasi teraz poslanci parlamentu diskutujú o tom, či a ako by mala byť táto lehota predĺžená. Aj v prípade, že lehota predĺžená nebude, budú pravdepodobne odsúhlasené výnimky, aby tak pri podozrení na kolaboráciu so Stasi mohli byť naďalej preverované osoby na vrcholných postoch v politike a štátnej správe.“
Váš úrad bol založený v deň zjednotenia Nemecka - 3. októbra 1990. Čo ste odvtedy dosiahli?
„Túto otázku bude možné zodpovedať až o niekoľko rokov. Myslím však, že sme dosiahli mnoho úspechov. Umožnili sme zhruba 1,5 milióna občanom nahliadnuť do spisov. To je veľká zásluha, ktorá ovplyvnila aj politickú klímu v Nemecku. Mnoho dokumentov Stasi sme sprístupnili vedcom a prispeli tak k tomu, že história NDR a Stasi patrí medzi najlepšie prebádané kapitoly súčasných dejín.
Vďaka lustráciám sme tiež vytvorili podmienky na to, aby si štátna správa i vedenie súkromných inštitúcií mohli overiť, že nikto z ich pracovníkov nespolupracoval so Stasi. S mnohými našimi úlohami nie sme na konci, najmä čo sa týka celospoločenského vyrovnania sa s minulosťou. Všetkých prekvapil obrovský záujem o naše služby. Len tento rok sme dostali 88-tisíc žiadostí o nahliadnutie do spisov. To pred 10 alebo 15 rokmi nikto nečakal.“
Má nemecká verejnosť k vášmu úradu pozitívny vzťah? Majú i bežní občania záujem o nahliadnutie do spisov?
„Myslím, že sme vnímaní ako poskytovatelia služieb. Na druhej strane panuje v Nemecku samozrejme ambivalentná politická konštelácia. Existujú ľudia, ktorým náš úrad nie je sympatický, lebo títo ľudia nemajú záujem o objasnenie udalostí z obdobia pred rokom 1989.“
Máte na mysli postkomunistickú PDS?
„Nechcem menovať žiadne politické zoskupenie, lebo aj v rámci PDS existujú ľudia, čo hovoria, že sprístupnenie spisov a lustrácie sú dôležité. I keď niektorí ďalší členovia PDS majú iný názor. Mám skôr na mysli osoby mimo politických strán, ktoré obhajujú svoje záujmy prostredníctvom bývalých spolupracovníkov Stasi. A je isto pochopiteľné, že títo ľudia nie sú našimi priateľmi. Ich aktivity však majú dosah na verejnosť a nezriedka možno počuť hlasy, ktoré sa pýtajú: ‚Musíme sa ešte dnes zaoberať komunistickou minulosťou? Nebolo by na čase venovať sa iným témam?' To je prirodzený proces, ku ktorému dochádza v rámci transformácie z diktatúry na demokraciu.“
Tento rok v marci došlo k incidentu v bývalom väzení Stasi v Hohenschönhausene neďaleko Berlína. Bývalí spolupracovníci Stasi vtedy počas verejnej diskusie vyhlásili, že politickí väzni sa v tomto väzení nemali až tak zle. Znamená to, že v dnešnom Nemecku silnejú hlasy, ktoré komunistickú minulosť relativizujú?
„Ja tieto hlasy beriem veľmi vážne, ale na druhej strane ich nesmieme preceňovať. Ide o jasne identifikovateľnú skupinu bývalých spolupracovníkov ministerstva pre štátnu bezpečnosť, čo sa stavajú proti kritickej diskusii posledných 15 rokov a snažia sa komunistickú minulosť zľahčovať. K tomuto procesu dochádza všade tam, kde sa ľudia vyrovnávajú s diktatúrami alebo s inými represívnymi režimami. U nás sú v posledných rokoch tieto dobre organizované sily okolo bývalých spolupracovníkov Stasi v ofenzíve. Snažia sa ovplyvniť to, ako spoločnosť vníma východonemeckú minulosť. Okrem toho, že tieto tendencie odmietneme, tak musíme nechať hovoriť fakty. A práve zložky Stasi a pamätníci sú dobrým príkladom. Máme toľko materiálov o udalostiach vo väznici Hohenschönhausen, že sme schopní argumentovať veľmi jasne a vecne.“
Viete o tom, že váš úrad je v mnohých východoeurópskych krajinách považovaný za vzor?
„Kedykoľvek sa o nás hovorí ako o vzore, tak sa ako úrad správame zdržanlivo. Nehovoríme, že podľa nemeckého vzoru musia vznikať podobné inštitúcie aj v iných krajinách. Boli sme v úplne inej východzej situácii, čo je potrebné zohľadniť, pokiaľ chceme porovnávať. Každá krajina musí nájsť svoju vlastnú cestu. “
Aj váš úrad bol v minulých mesiacoch ostro kritizovaný. Vyčítali vám, že bránite zverejňovaniu zložiek bývalých poslancov západonemeckého parlamentu z rokov 1969 - 1972, z ktorých niektorí mali údajne spolupracovať so Stasi.
„Táto diskusia mala dve príčiny. Po prvé stále existujú politické záujmové skupiny, ktoré hľadajú každú vhodnú príležitosť, aby nás kritizovali. Druhá príčina spočíva v tom, že v tomto prípade ide o činnosť Stasi na Západe a že dokumenty k tejto téme boli do veľkej miery zničené. A v takej konštelácii sa pochopiteľne otvára veľký priestor na špekulácie. My musíme zaobchádzať s týmito zložkami veľmi opatrne. Ako štátoprávna inštitúcia musíme naše dokumenty vyhodnocovať veľmi starostlivo, aby nemohli byť zo spolupráce so Stasi obvinení ľudia neprávom.“
Ako to vyzerá s budúcnosťou vášho úradu?
„Sme presvedčení, že pred sebou máme ešte aspoň 10 až 15 rokov. Existuje mnoho dobrých dôvodov, aby táto inštitúcia - trebárs v zmenšenej forme - fungovala ďalej. Určité témy totiž nemôže spracovať bežný archív. Proces vyrovnávania sa s komunistickou diktatúrou sa navyše dosiaľ neskončil. V dlhodobom horizonte toho máme ešte veľa pred sebou.“
Výkonným riaditeľom Úradu pre dokumenty Stasi je od roku 2001 Hans Altendorf. Predtým sa dlhé roky zaoberal problémami so vzdelávaním mládeže. V archívoch je uložených až 170 kilometrov zväzkov.
FOTO – ČTK/AP
Autor: ŠÁRKA DAŇKOVÁ, Lidové noviny
