Na scenári k filmu Južná pošta ste spolupracovali s Jozefom Slovákom. Aký ste boli pracovný tandem?

S Jozefom Slovákom sa poznáme skoro štyridsať rokov. Spolu sme študovali na bratislavskom konzervatóriu, spolu sme hrali v orchestri súboru Lúčnica, obaja sme pracovali v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Spolu sme písali scenáre k filmovým komédiám Utekajme, už ide a Dávajte si pozor. Napriek tomu sme podľa môjho názoru celkom odlišní. Ako sa hovorí, každý sme z iného cesta. Pri písaní scenára je to veľká výhoda, lebo dvojica sa môže dopĺňať. Bol to krásny čas, keď vznikala Južná pošta. Hneď by som si to zopakoval.

Čo vás pri tvorbe najviac tešilo?

Písanie scenára je veľmi vzrušujúca vec. Hlavne, keď ho nepíšete sám zatvorený niekde v študovni. My sme mali s Jozefom svoj odskúšaný rituál. Túlali sme sa po meste a na prechádzkach sme vymýšľali dialógy, situácie, spájali sme postavy a naopak niekedy sme z jednej literárnej postavy urobili dve. Možno najviac ma tešilo, keď sme všetko, čo sme vymysleli, rozprávali autorovi predlohy Lacovi Ballekovi. Tie rozhovory boli pre mňa nezabudnuteľné a veľmi inšpiratívne.

Aký máte vzťah k dielu Ladislava Balleka a aký ku kraju, kde sa dej odohráva - k juhu Slovenska?

Laco Ballek je excelentný spisovateľ. Jeho romány Pomocník a Agáty patria podľa mňa medzi najlepšie, aké na Slovensku boli kedy napísané. Južná pošta ma vždy akosi zvláštne oslovovala. Možno svojou vrúcnosťou a emotívnosťou. Svojou intimitou. Akýmsi tajomným smútkom, ktorý prináša južný vánok z egyptskej púšte. Cez prózy Laca Balleka som si našiel vzťah aj ku kraju, ktorý vo svojich knihách opisuje. Určite mám aj preto tak rád juh Slovenska.

V Južnej pošte sa na svet pozeráme optikou päťročného chlapca. Aj vy si spomínate na svoje detstvo takto baladicky?

Ja som nemal vôbec ľahké detstvo a možno preto si naň ani veľmi nespomínam. Ako by som si ho ani nepamätal. Určite som ním ovplyvnený, ale zážitky som pre istotu prikryl hrubými vrstvami času.

Ako prijala film verejnosť v čase premiéry, v roku 1988?

Najdôležitejšie je, že Južná pošta sa stále vysiela v televízii. Mám pocit, že ju už niekoľkokrát uviedli všetky naše plnoformátové televízie. Je to dobrý pocit, keď vám niekto len tak náhodou po tých rokoch povie, že sa mu páčila. Rovnako sme sa tešili pred skoro dvadsiatimi rokmi, keď bol film ocenený cenami na filmových festivaloch. Nie pre tie ceny sme však scenár k Južnej pošte písali.