Najväčšia kritika sa ušla Turkom za to, že neurovnalo spory s Nikóziou a odmietajú cyperským Grékom otvoriť svoje prístavy a letiská. Tento záväzok vyplýva z tzv. ankarského protokolu a Turecko ho musí splniť do konca roka.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová začiatkom týždňa neobyčajne tvrdo vyzvala Turecko, aby Cyprus uznalo. „Musíme zabezpečiť slobodný pohyb tovaru, inak to bude mať veľmi, veľmi vážne dôsledky na prebiehajúce rokovania,“ povedala počas zasadnutia vlády.
Bavorský premiér Edmund Stoiber bol ešte tvrdší a včera otvorene vyzval Brusel, aby zmrazil rokovania, lebo Ankara neplní záväzky. Nemecký názor je o to dôležitejší, že krajina preberie v januári od Fínov predsednícku stoličku Európskej únie.
Turecko však tvrdí, že žiadne ďalšie ústupky cyperským Grékom nepripadajú do úvahy. „Neurobíme to!“ povedal ostro šéf diplomacie Abdullah Gül, podľa ktorého musí Európa najprv splniť sľuby a uľahčiť obchodovanie s cyperskými Turkami.
Premiér Recep Tayyip Erdogan obvinil Brusel z pridávania stále nových prekážok, ktoré sťažujú rokovania. Radšej by prijal prerušenie rozhovorov ako podľa neho neoprávnené požiadavky Cyperčanov.
Prerušenie rozhovorov nie je teraz aktuálne. Predseda Európskej komisie José Manuel Barosso po dohode s komisármi z 25 členských štátov rozhodol, že Turecko dostane čas do polovice decembra. Dovtedy by malo znormalizovať vzťahy s Cyprom. Ak sa tak nestane, o ďalších dôsledkoch rozhodnú premiéri na zimnom summite.
Niektorí premiéri môžu prihliadať na to, že rastie odpor verejnosti proti tureckému členstvu. Najviditeľnejšie je to v Grécku, Rakúsku a Francúzsku. Minulý mesiac turecké vzťahy s Parížom ešte viac ochladli potom, čo francúzsky parlament schválil zákon, podľa ktorého je trestné popieranie arménskej genocídy Turkami. Ankara zareagovala podráždene a krajinou sa prehnalo niekoľko protifrancúzskych demonštrácií.
V posledných dňoch Turecko predsa len urobilo krok vpred a pripustilo zmenu zákona, ktorý trestá útoky na „tureckosť“. Urážka tureckej identity sa považuje za zločin, za ktorý hrozí aj niekoľkoročné väzenie. Článok 301 sa často používal ako nátlak na spisovateľov a novinárov, čo otvorene kritizovali tureckú genocídu v Arménsku či problematické postavenie Kurdov. Trest hrozil aj tohtoročnému držiteľovi Nobelovej ceny Orhanovi Pamukovi.
Správa Európskej komisie hovorí aj o ďalšom rozširovaní spoločenstva. Žiadne veľké rozširovanie v najbližšom čase nebude, kým sa členské krajiny nedohodnú na inštitucionálnych zmenách.
Chorvátsko a krajiny západného Balkánu dostávajú jasný signál, že v najbližších rokoch s nimi únia nepočíta. Členské štáty únie sa totiž len pomaly púšťajú do diskusie o euroústave, ktorú v minuločných referendách odmietli Holanďania a Francúzi.
