festival sa rozbieha podľa plánov,“ oznámila nám v predvečer prvého dňa vedúca projektu Katarína Kucbelová.
V rámci mnohých jesenných kultúrnych podujatí je Ars litera nový festival. Vznikol ako iniciatíva občianskeho združenia ars_litera, ktoré je zároveň usporiadateľom zatiaľ najlepšie ohodnotenej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera.
Vo štvrtok vyhlásia laureátaCeny Anasoft litera
Jej víťaz si tento štvrtok odnesie zo slávnostného odovzdávania ceny sumu dvestotisíc korún.
„Spolu s riaditeľom a manažérom festivalu Marekom Turňom sme nadobudli pocit, že na Slovensku chýba lepšie ohodnotená literárna cena. Presvedčili sme o tom softvérovú firmu Anasoft, ktorá nám celý projekt pomohla zafinancovať,“ hovorí Kucbelová. Že ide o slovenskú firmu, považujú tvorcovia myšlienky za veľmi dôležité.
Tvrdia, že firmu presvedčili kvalitným projektom, a tá verí, že cena bude mať v literárnom a vôbec v kultúrnom prostredí odozvu. „Ľuďom zo spoločnosti sa páčilo, že budú spojení s takouto aktivitou. V ich konaní badať istý prvok osvietenstva, a ten je vzácny. Veríme, že cena pomôže nášmu literárnemu trhu, ktorý to potrebuje.“
Vďaka cene a festivalu, ktorý je s ňou spätý, sa verejnosti môžu predstaviť autori najlepšie hodnotených slovenských románov, noviel a poviedok, ktoré vyšli v uplynulom roku.
V premiérovom ročníku to budú Dušan Mitana, Balla, Márius Kopcsay, Karol D. Horváth, Etela Farkašová, Daniela Kapitáňová, Pavel Vilikovský a Jaroslava Blažková, slovenská autorka žijúca v Kanade, ktorá príde do Bratislavy a bude vrcholom prvého literárneho večera.
Spolu s ňou sa dnes od 18. hodiny v Nultom priestore A4 predstavia aj česká autorka Hana Androniková, maďarský spisovateľ Gábor Németh, Stefan Chwin a Dorota Maslowska z Poľska.
V nasledujúcich dňoch budú merať cestu do Bratislavy aj ďalší spisovatelia - z Česka Jaroslav Rudiš a Jiří Hájíček, Pál Ficsku z Maďarska, chorvátski literáti Ante Tomić a Roman Simić, taliansku literatúru zastúpi Paolo Maurensig, bulharskú Emil Tonev, rumunskú Anca Dumitru a fínsku Anja Snellman.
Súčasťou festivalu jeaj hudba, divadlo a film
Festivalové dni spestrí vo štvrtok premiéra divadelného predstavenia Tretí vek v podaní Městského divadla Zlín, ktorú napísal a režíroval slovenský režisér, dramatik a šéf divadla Dodo Gombár, niekoľkonásobný držiteľ prestížnej českej Ceny Alfréda Radoka.
V rámci hudobnej sekcie sa predstavia improvizovaná punková kapela spisovateľa Jaroslava Rudiša s názvom U-Bahn, Tóno Popovič, DJ Koki & Funkedelik bros., slovenská kapela Lavagance či maďarská džezová kapela Triton inšpirovaná ľudovou hudbou.
Svoj priestor na festivale Ars litera dostane aj film - vybrané snímky sa budú premietať v kine Mladosť a tento rok ich tvorí dvanásť prevažne nových európskych filmov.
Spomeňme aspoň snímky Karaula podľa knihy Ante Tomića, Žurek podľa Olgy Tokarczuk, Škrabance - film nakrútený na námet poľského spisovateľa W. Kuczoka, Láska a zvedavosť, Prozak a pochybnosti - filmová adaptácia držiteľky španielskej knižnej ceny Lucie Etxbarrie či Bezosudovosť podľa rovnomennej knihy nositeľa Nobelovej ceny Imre Kertésza.
Bratislavský festival Ars litera chce svoju pozíciu využiť aj v projekte Európske literárne brány, ktorý umožní literátom zo strednej a východnej Európy publikovať svoje knihy vo svetových jazykoch a v jazykoch višegrádskeho regiónu.
Poľský literárny hip–hop
Príprava na maturitné skúšky je dosť nudná činnosť, no napísať popri tom knihu? Dorota Maslowska (1983) to zvládla, a veľmi úspešne. Jej román Wojna polsko-ruska pod flagą biało-czerwoną doputoval až do finále prestížnej poľskej literárnej ceny Nike a čitatelia denníka Gazeta Wyborcza ho zvolili za najlepšiu knihu roka 2002.
Nešlo len o úspech v anketách, predajnosť knihy sa vyšplhala na viac ako stotisíc kusov a počet prekladov do svetových jazykov je nemenej impozantný. Jedným z nich je aj slovenčina, a tak jej meno už nie je neznáme ani našim čitateľom. Vlani vyšiel román pod názvom Sneh a krv v preklade Tomáša Horvátha, teraz jeho autorka prichádza k nám aj osobne.
Dorota píše šťavnatým slangovým jazykom o rovesníkoch, ale nepovažuje sa za hovorkyňu svojej generácie. Podarilo sa jej autenticky vykresliť vrstvu mladých ľudí, ktorým sociológovia dali názov dresári: „Nosia značkové športové oblečenie, nemajú vlastný mentálny svet, len preberajú vzory z masmédií,“ spresnila vlani pre SME počas svojej pražskej návštevy.
Hoci opisuje špecifickú komunitu, tvrdí, že ide výlučne o odpozorované zážitky: „Žila som na sídlisku v malom meste a s podobnými typmi som bola v kontakte, ale som iná ako moji hrdinovia. Neberiem drogy, vždy som sa dobre učila a čítala veľa kníh. Odkedy som sa presťahovala do Varšavy, stretávam sa úplne s inými ľuďmi.“
So slávou si poradila svojráznym spôsobom – utiahla sa do súkromia, študuje kulturológiu a narodila sa jej dcéra. Popritom mala dosť času premýšľať o novej knihe, na ktorú si šetrí svoj nezvyklý pozorovací talent a štylistiku: „Bude to iné, jazykovo aj formálne. O médiách a falošných obrazoch, ktoré nám ponúkajú. Píšem ju na spôsob hip-hopovej skladby,“ prezradila SME mladá autorka.
OLIVER REHÁK
