Sťažností na poštové služby nie je veľa

BRATISLAVA - Nie všetky darčeky nosí Ježiško, niektoré putujú aj Slovenskou poštou. Na rozdiel od Ježiška sa však pošte môže stať, že sa zásielka s darčekom stratí. Napríklad v prvom polroku tohto roka sa stratilo takmer dvetisíc zo 103 miliónov zásielok.

„Všeobecne sa dá povedať, že pri strate alebo poškodení zásielky za to zodpovedá poskytovateľ služby, teda Slovenská pošta,“ povedal podpredseda Poštového regulačného úradu Pavel Ďugel.

Pri zásielke smerujúcej do zahraničia je podľa hovorkyne pošty Bely Lisákovej zodpovedná tá pošta, v ktorej sa zásielka stratila. Voči klientovi je však podľa Ďugela zodpovedná Slovenská pošta. „Je to preto, že odosielateľ uzavrel zmluvu so Slovenskou poštou,“ povedal. Teda aj v prípade, ak ide list zo Slovenska napríklad do Nemecka a zásielku stratí Deutsche post, je zodpovednosť na pleciach Slovenskej pošty.

Odosielateľ a pošta uzatvoria zmluvu vždy vtedy, keď zásielku pošta preberie.

S reklamáciami v Slovenskej pošte súhlasí aj Lisáková. Je to najvhodnejší spôsob pátrania po zásielke, lebo tá môže mať v cudzine iné podacie číslo, povedala.

Ak však ide o obyčajný list bez podacieho čísla, nie je možné ho reklamovať. Odosielateľ totiž nemá o jeho odoslaní doklad. Pri týchto listoch sa ani nedá zistiť, kde sa stratili.

Ľudia sa nesťažujú

Hoci sa ročne stratí niekoľko tisíc zásielok, regulačný úrad neeviduje toľko sťažností. Napríklad vlani riešil celkovo len 55 sťažností na poštové služby. Z toho 28 bolo opodstatnených a len niekoľko z nich sa týkalo priamo straty zásielky. „Nie všetci sa sťažujú, lebo nevedia, aké majú práva,“ povedal Ďugel. Dodal, že klienti nepoznajú ani svoje povinnosti. „Je to vidno aj na sťažnostiach, ktoré dostávame.“

Pri niektorých sťažnostiach sa podľa Ďugela ťažko určí, kto má pravdu. Najmä pri nespokojnosti so zamestnancami pošty ide zväčša o tvrdenie proti tvrdeniu. Tieto prípady rieši úrad pri pravidelných rozhovoroch so zástupcami Slovenskej pošty.

Ako sa strate vyhnúť

Zákazník sa môže strate zásielky podľa pošty vyvarovať tým, že si vyberie správny poštový produkt. „Zákazník by mal zvážiť, čo je pre neho prvoradé, teda či mu záleží na rýchlosti, alebo bezpečnosti zasielaného tovaru,“ povedala Lisáková.

Napríklad obyčajné listy slúžia na zasielanie bežnej korešpondencie, ktorej strata nebude mať veľké následky. Ak však ide o dôležité dokumenty alebo drobné hodnotné predmety, tak by mal odosielateľ list poistiť. „Tu už je ručenie do výšky hodnoty tovaru, najviac však do výšky poistenia,“ povedala Lisáková zo Slovenskej pošty.

Akú náhradu škody môže zákazník dostať

20-násobok poštovej sadzby za službu doporučene (asi 600 Sk), ak ide o nedodanie doporučenej zásielky alebo o zničenie jej obsahu,

skutočná škoda, najviac však dvojnásobok najnižšej poštovej sadzby za každých 500 gramov obsahu (asi 130 Sk/500 g), ak ide o nedodanie nepoisteného balíka alebo o jeho poškodenie,

skutočná škoda, najviac však do uvedenej ceny, ak ide o nedodanie poistenej zásielky alebo o jej poškodenie,

trojnásobok zaplatenej poštovej sadzby, ak ide o poštovú zásielku so zaručenou lehotou dodania, ktorá nebola v tejto lehote dodaná (napríklad 790 Sk za kilovú zásielku, ktorá mala byť doručená do 10.00 hod.),

skutočná škoda v sume uvedenej v poštovom poukaze, ak ide o nedodanie alebo nevrátenie poukázanej platby v poštovom platobnom styku,

odosielateľovi patrí okrem náhrady aj vrátenie zaplatenej poštovej sadzby,

odosielateľovi nepatrí ušlý zisk ani iná následná škoda.

Slovenská pošta zodpovedá za škodu, ktorá vznikla

nedodaním vybranej poštovej zásielky,

dodaním poškodenej poštovej zásielky alebo stratou,

odcudzením,

poškodením alebo zničením poštovej zásielky počas odbernej lehoty a úložnej lehoty,

nedodaním poštovej zásielky so zaručenou lehotou dodania v lehote dodania podľa poštových podmienok,

Zdroj: Zákon o poštových službách (krátené)

Na čo sa ľudia

vlani sťažovali