Posilňovanie sa slovenskej meny poškodzuje vývozcov. Ukrajuje im časť ziskov. Za svoju produkciu inkasujú eurá alebo doláre. Tie potom prepočítavajú na koruny, aby mali peniaze na mzdy a iné náklady. Pri spevňovaní meny však získavajú za rovnakú sumu zahraničnej meny čoraz menej korún.
Na poplach volajú najmä chemici. Koruna sa za posledný mesiac posilnila oproti euru asi o tri percentá, čo firmám združeným vo Zväze chemického a farmaceutického priemyslu doteraz znížilo výnosy o 400 miliónov korún. „Dramaticky nám klesajú zdroje na modernizáciu, odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a zavádzanie novej chemickej legislatívy,“ povedal prezident zväzu Roman Karlubík.
Dožijú sa eura?
Zisky im okresávajú aj vyššie úroky z úverov, ktoré stúpli najmä pre zvyšovanie základnej sadzby Národnej banky. Karlubík varuje: hrozí prepúšťanie a negatívne dosahy môžu spôsobiť, že časť chemických firiem sa nedožije ani zavedenia eura.
„Očakávame opatrenia na pribrzdenie neprimeraného zhodnocovania koruny, a to od centrálnej banky, ale aj vlády,“ povedal Karlubík.
„Sme si vedomí, že na časť ekonomiky to má pozitívny vplyv, na časť negatívny, ale naše rozhodnutia nikdy neboli motivované tým, že by sme chceli uľahčiť alebo sťažiť život nejakej časti ekonomiky,“ povedal v súvislosti s posilňovaním sa koruny guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.
Banka vždy tvrdila, že nie je dôvod na zásah, ak kurz zodpovedá reálnemu vývoju ekonomiky.
Na zásah nie sú dôvody
Teraz sa proti posilňovaniu sa koruny zatiaľ nechystá zasiahnuť. Najmä preto, že ekonomike sa darí. Export sa v auguste medziročne zvýšil o 30 percent, nálady spotrebiteľov k budúcnosti sú najpozitívnejšie v histórii. „Máme samé pozitívne správy, takže momentálne to nevyzerá, že by posilňovanie pôsobilo negatívne na ekonomiku,“ povedal vrchný riaditeľ menového úseku a člen Bankovej rady centrálnej banky Peter Ševčovic.
Na zásah nevidí dôvod ani hlavný ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý. „Na týchto úrovniach by nebolo vhodné zasahovať,“ povedal.
Terajšie spevňovanie meny je podľa neho sčasti „korekciou povolebného oslabenia sa koruny, ktoré nezodpovedalo reálnemu vývoju ekonomiky“. K zhodnoteniu prispel aj špekulatívny dopyt zahraničných investorov. Národná banka by podľa ekonóma Pätoprstého mala zasiahnuť iba, „ak by zahraniční hráči v priebehu nasledujúcich týždňov potiahli menu pod 36 korún za jedno euro“.
Národná banka už niekoľkokrát intervenovala na devízovom trhu. Naposledy krátko po voľbách bránila korunu pred nadmerným znehodnotením, do ktorého menu tlačila neistota spôsobená výsledkami volieb. Vlani, naopak, bojovala proti neprimeranému spevňovaniu.
BRATISLAVA - Najväčším slovenským exportérom zatiaľ zhodnocovanie koruny neprekáža. Aj preto, že viacerí z nich zároveň aj veľa dovážajú. „Spevňovanie meny má preto pre našu spoločnosť efekty na oboch stranách zahraničnoobchodnej bilancie,“ povedal analytik Slovnaftu Marek Senkovič.
Slovnaft okrem toho v rámci nadnárodnej Skupiny MOL „dokáže reagovať na negatívne výkyvy kurzov opatreniami, ktoré si nevyžadujú redukciu počtu zamestnancov“.
Ak napríklad má Slovnaft k dispozícii eurá alebo doláre, ktoré teraz nepotrebuje, ale iná firma zo skupiny áno, dočasne jej ich požičia a firma sa tak vyhne kurzovému riziku. Platí to aj naopak, teda ak zahraničnú menu potrebuje Slovnaft. „MOL uplatňuje centralizované riadenie financií na skupinovej úrovni, aby celá skupina realizovala čo najmenší objem menových konverzií, teda aby bola čo najmenej vystavená kurzovým pohybom,“ povedal Senkovič.
Slovnaft prišiel pre spevňovanie koruny v prvom polroku asi o 152 miliónov korún. Preto však vo firme prepúšťanie podľa Senkoviča nehrozí.
S posilňovaním koruny nemá problémy ani ďalší významný exportér - Matador. „Z krátkodobého hľadiska posilneniu koruny neprikladáme nijaký význam, lebo stratu tržieb nám takmer v plnej miere kompenzujú lacnejšie nákupy v cudzích menách a výnosy zo zabezpečovacích operácií,“ povedal finančný riaditeľ Matadoru Martin Rusnák. S posilňovaním sa koruny firma rátala. „Sme na tento vývoj pomerne dobre pripravení.“
(ľja)