pracovať skoro, len im priznávajú právo vybrať si svoju cestu. A nemyslia si, že by

v dôsledku "pracovného" riešenia deti trpeli.

"Matky majú zostať s deťmi doma čo najdlhšie" - myslí si iná časť. Je to tá istá časť, ktorá zároveň tvrdí, že ženy sú veľmi často na trhu práce znevýhodňované. Z odpovedí vyplýva určité protirečenie: prečo títo ľudia chcú, aby žena zostala dlho doma, keď sú presvedčení, že bude mať potom značné problémy zamestnať sa?

"Toto je verejná mienka a je len typické, že je protirečivá," vysvetľuje sociologička Lýdia Marošiová. "Ale z rozhovorov vieme, že títo ľudia úprimne veria, že je lepšie, aby sa žena venovala rodine." Ženy to teda majú ťažké.

Nemajú to však ľahké ani tí muži, ktorí sa rozhodli zostať doma

s deťmi. Ani keď sa takto rozhodli preto, že žena lepšie zarába, alebo má na rozdiel od muža zamestnanie. Musia sa vyrovnávať s tlakom okolia.

"S týmto problémom majú čo robiť partnerstvá vysokoškolákov,

a partneri s nižším vzdelaním a v uzatvorenejších komunitách to majú ešte ťažšie," hovorí Lýdia Marošiová. "V severských štátoch je dokonca vecou spoločenského kreditu, aby muž zostal určitú časť rodičovskej doma. U nás je to naopak."

Dvojkariéové partnerstvá - teda také, kde sa svojej kariére

a zároveň rodine venujú rovnako muž a žena u nás už tiež fungujú. ale je ich pomerne málo. Podľa odborníkov sa už však v určitej vzdelanostnej vrstve stávajú normou.

Výskumy tiež potvrdzujú, že sú mylné predstavy o vrodenej schopnosti materstva. "Materstvo nemá pohlavie," tvrdí vo svojej práci

z minulého roku Barbora Holubová zo Strediska pre štúdium práce

a rodiny. "Aj ženy sa musia naučiť, byť dobrými matkami pre svoje deti. Otcovia, ktorí sa rozhodli postarať o svoje malé deti, to potvrdzujú." (gal)