v prvej verzii Starého zákona, podľa ktorej Abrahám vďačil za svoju dlhovekosť konzumácii kyslého mlieka. Rímsky historik Plínius zase odporúčal piť fermentované mlieko pri liečbe žalúdočných ťažkostí. A súčasní vedci vyslovili hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských
a balkánskych národov súvisí s konzumovaním jogurtov, žinčice, kyslej kapusty a kvasenej zeleniny s vysokým obsahom mliečnych baktérií čiže probiotík.
Čo sú vlastne probiotiká?
Podľa Martina Hrubišku, primára oddelenia klinickej imunológie a alergológie onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, "pro-biotiká sú živé mikroorganizmy, prevažne baktérie, ale aj kvasinky, ktoré sa za prirodzených podmienok dostanú v živej podobe do nášho zažívacieho traktu a osídľujú vnútorný povrch čreva, čím pozitívne menia zloženie mikroflóry."
Pre probiotiká je charakteristické to, že dokážu prejsť aj cez agresívne prostredie ža-lúdočnej kyseliny v živej podobe. Pre naše zdravie sú mimoriadne prospešné - chránia nás pred mnohými chorobami, ničia choroboplodné mikroorganizmy. Ak je človek zdravý, dokáže si jeho organizmus v tráviacom trakte vytvoriť bakteriálnu rovnováhu.
Civilizácia ničí baktérie
Medicína neignorovala v minulosti probiotiká, iba nemala dostatok vedomostí o tom, akým spôsobom pozitívne ovplyvňujú naše zdravie. Alergologické
a imunologické výskumy potvrdili, že v druhej polovici 20. storočia enormne narástol výskyt alergických a autoimúnnych ochorení. K pochopeniu prispel objav, že národy žijúce pôvodným spôsobom života, ako napríklad africké divoké kmene či Indiáni, ne-poznali alergie ani iné ochorenia s poruchou imunitnej tolerancie. "Predpokladali sme, že je to v ich genetickej výbave. Keď sa presťahovali do civilizovaného sveta a prijali moderný spôsob života, aj u nich sa objavili civilizačné choroby. Zistilo sa, že práve prírodné potraviny, prostredie a štýl života, akým žili, ich chránia pred mnohými ochoreniami. Pri súčasnom civilizovanom spôsobe života, keď používame už nové spôsoby konzervovania a prípravy potravín, napr. zmrazovanie a konzervovanie za pomoci najrozličnejších chemických látok spôsobuje, že naša strava obsahuje niekoľko tisícnásobne menej baktérií ako v minulosti, ba dokonca je až sterilná", vys-vetľuje MUDr. Hrubiška.
Čo Fleming netušil
Malé zmeny v zložení črevnej mikroflóry nemusia vplývať na celkový stav nášho organizmu. Vážnejšie narušiť bakteriálnu rovnováhu črevného traktu si môžeme pri nakazení infikovanou vodou a potravinami alebo negatívnym vplyvom niektorých liečebných postupov, ako je užívanie antibiotík, alebo chemoterapia a rádioterapia.
Podľa imunológa "Flemingov objav penicilínu a celého radu antibiotík v 20. rokoch minulého storočia na jednej strane zachránili milióny životov, no na strane druhej počas antibiotikovej liečby zlikvidoval pre život potrebné ušľachtilé baktérie.
Pohromou pre tráviaci trakt sú aj rôzne infekcie, stres a málo odpočinku. Dnes vieme, že úbytok črevnej mikroflóry sa prejaví mnohými ťažkosťami - rôznymi alergiami, poruchou imunitnej tolerancie, keď biele krvinky nadmerne a celkom zbytočne reagujú proti neškodným cudzím aj vlastným štruktúram (peľ, roztoče, vlastné bunky) a vyvolajú tak zápalovú reakciu, ktorá sa prejaví poruchou zdravia."
Ak je človek zdravý a chce aj zdravo žiť, mal by pravidelne užívať probiotiká v prírodnej forme
v podobe kyslomliečnych výrobkov s ušľachtilou mikroflórou. Probiotiká a probiotické kultúry v rôznej forme by sme mali užívať pravidelne, no najmä po liečbe širokospektrálnymi antibiotikami.
Počas akútneho ochorenia sa užívajú až trikrát denne, aby mohli vytvoriť zdravú bakteriálnu mikroflóru v čreve a zlepšiť celkový zdravotný stav.
(med)
DENNE JEDEN JOGURT
* najviac kyslo-mliečnych bakteriálnych kultúr obsahujú čerstvé probiotické jogurty, acidofilné mlieka, zákvasy, bryndza a žinčica, ale aj kvasená zelenina, ovocné šťavy a probiotikami obohatené keksy
* farmaceutické potravinové doplnky vo forme tabliet, kapslí či sirupov sú nositeľmi koncentrovaného množstva špeciálne upravenej kultúry
* probiotické baktérie obnovujú črevnú mikroflóru po liečbe antibiotikami, cytostatikami, pri hnačkových ochoreniach, stimulujú prirodzenú imunitu, redukujú infekciu, znižujú hladiny cholesterolu, upravujú zápchu, znižujú riziko rakoviny hrubého čreva, pečene
i obličiek a sú tiež preven-ciou v liečbe osteoporózy
