FOTO

Namiesto cesty do trenčianskej plavárne, ktorú podstupovala dennodenne 19 rokov, ju víta pohľad na Tichý oceán. "Z domu v zálive Browns Bay, kde bývam s ďalšími trénermi, viem byť za dve minúty na pláži. Môžem sa po nej prechádzať bosá.

Na Slovensku je už síce zima, ale tu sa začína leto. V tomto roku už moje druhé," pochválila sa 32-ročná košická rodáčka.

Na začiatku divočina

Účastníčka olympijských hier v Sydney 2000 naďalej žije pre plávanie. V klube North Shore (časť Aucklandu) už dva mesiace trénuje novozélandskú mládež vo veku od 12 do 15 rokov. "Na začiatku to bola divočina. Absolútne nikoho som tu nemala a živila v sebe pocit, že Nový Zéland leží mimo mapy, ale už som si zvykla. Ak pánboh dá, veľmi rada tu zostanem aj niekoľko rokov. Dokonca som si už podala žiadosť o trvalý pobyt. Bude zo mňa kiwi (obyvateľom Nového Zélandu sa hovorí kiwi's - pozn. red.)," smiala sa šiesta najlepšia znakárka na 200-metrovej trati počas ME vo Valencii 2000.

O návrate zatiaľ neuvažuje, doma by vraj taká šťastná nebola. "Tu žijem úplne iný život. Vidím, že profesionálne rastiem a že to za niečo stojí. Tu sa mi nikdy nemôže stať ako doma v Trenčíne, že prídem do plavárne a tam visí oznam, že bazén je vypustený a trénovať sa nebude. Deti, ktoré som tam trénovala, vtedy vstávali úplne zbytočne. Doma stojí plávanie na nule. Znechucuje ma to. V tunajšom oddieli sa každý snaží plávaniu pomôcť."

V klube North Shore sa sústreďujú najlepší plavci Nového Zélandu. Od tých najmenších až po seniorov. "Máme asi 400 členov, je tu asi 95 percent novozélandskej reprezentácie. Vedie to Jan Cameronová, ktorá sa snaží vytvoriť zo všetkých jednu veľkú rodinu. Bez ohľadu na to, kto má akú vekovú skupinu na starosti, máme všetci každé ráno spoločné raňajky a rozoberáme problémy. Je radosť byť toho súčasťou," teší sa Korbašová, ktorej pomohol k zaujímavej robote košický tréner Vlado Mravec.

Mať o desať rokov menej

Hoci už sa Jana aklimatizovala, nie všetko išlo tak hladko. "Nebolo jednoduché zvyknúť si na ich prístup. Oni žijú tak 'easy'. Človek má pocit, že sú na permanentnej dovolenke. V škole stačí žiakom prejsť, nikto ich neznámkuje. Chýba im prirodzená cieľavedomosť. Cítila som to aj v mojej plaveckej skupine, ale už sa to zlepšilo. Pochopili, o čo mi ide. Dovtedy plávali akoby bez záujmu."

Korbašovú, ktorá po nociach študuje v angličtine plavecké skriptá, mrzí len jedno: "Že nemám o desať rokov menej. Keby som mala, bola by som najšťastnejšia na svete. Doma som stratila príliš veľa času. Vidím totiž, že to ide aj inou cestou," tvrdí Jana.

Možností na relax má po práci neúrekom. "Je tu kopa neobývaných ostrovov, na ktorých sú vyznačené chodníčky. Loďou z prístavu sa k nim dá dostať za chvíľku. Rovnako ako k činnej sopke, ktorá je ďalšou atrakciou."

FOTO