Youri Djorkaeff v drese New York Red Bulls. FOTO - ČTK
Keď 14. októbra 2006 nastupovali futbalisti amerického klubu New York Red Bulls na posledný zápas základnej časti, vedeli, že pre ich kapitána Youriho Djorkaeffa to môže byť posledný duel v kariére. Na Giants Stadium sa s ním prišlo rozlúčiť 20-tisíc divákov a dúfali, že ho ešte minimálne raz uvidia na vlastné oči hrať. "Vždy som sníval, že budem niečo viac ako len dobrým futbalistom a získam titul majstra sveta. Myslím, že som to dosiahol a viac snov už vo futbale nemám," povedal začiatkom roka ofenzívny stredopoliar New Yorku s prezývkou "Had".
Guevarov hetrik mu predĺžil kariéru
Zápas proti Kansasu mohol byť jeho posledným. Prišla naň celá rodina, okrem rodičov i obaja bratia, a chystali sa veľké oslavy. "Nepamätám si, kedy bola na nejakom mojom zápase celá rodina. Možno na prvom. V lete bola mama v nemocnici a letel som cez celý svet pomôcť jej. A teraz je tu. Neuveriteľné," žiaril šťastím Djorkaeff. Vďaka hetriku Amanda Guevaru však dosiahol New York potrebné víťazstvo a prebojoval sa do play-off. V 1. kole však nestačil tím rodáka z Lyonu na Washington a vagón s Djorkaeffovou kariérou prišiel do konečnej stanice. "Nemám dôvod byť smutný. Môžem sa obzrieť za seba a nemusím si nič vyčítať. To je pre mňa najdôležitejšie v živote," skonštatoval po poslednom zápase svojho tímu vo Washingtone, ktorý pre zranenie achilovky ani neodohral.
Úspech vo všetkých pôsobiskách
Pre 38-ročného Francúza s arménskou krvou bol milionársky klub z New Yorku deviatym pôsobiskom a v každom - okrem Blackburnu, kde hral len tri zápasy - vyoral hlbokú brázdu. Syn slávneho francúzskeho hráča Jeana Djorkaeffa začal kariéru v druholigových Grenoble a Štrasburgu. Ako 23-ročný prestúpil medzi kniežatá z Monaca a o rok pomohol k finále v Pohári víťazov pohárov. Dal 65 gólov v 177 zápasoch, čo mu vynieslo ponuku od Paríž Saint Germain. Zaň odohral len sezónu, na jej konci mu pomohol k zisku PVP a národnému tímu k semifinálovej účasti na EURO 1996 a záujemcovia z európskych klubov ho začali lákať. Do platnosti vstúpilo Bosmanovo pravidlo, takže ako voľný neodolal Interu Miláno a upísal sa mu na tri roky.
Taliansko zamenil po 101 zápasoch v drese "nerrazzuri" za Kaiserslautern a v roku 2002 za anglický Bolton, nad čím mnohí krútili hlavami. Anglických fanúšikov si síce získal, ale zranenia ho nútili rozmýšľať o konci kariéry. V roku 2004 odohral ešte tri zápasy za konkurenčný Blackburn, aby posledné roky strávil v severnej Amerike. Milióny rakúskeho podnikateľa Dietricha Mateschitza ho zlákali do New Yorku a stal sa prvým Francúzom v histórii americkej ligy MLS. Hneď v prvej sezóne dal desať gólov a získal titul najužitočnejšieho hráča klubu.
Žolíkom aj v reprezentácii
Koncom 90-tych rokoch vytvoril v reprezentácii obávaný dvojzáprah so Zidanem. Práve po jeho rohovom kope strelil Zidane svoj druhý gól vo finále MS 1998 Brazílii. Z titulu sa zaslúžene tešil aj Djorkaeff. "Boli to najkrajšie chvíle kariéry. V tom tíme bolo čosi magické," spomínal pre denník L'Equipe. O dva roky pomohol k dobytiu európskeho vrcholu. Časté zranenia ho však nútili viac sa venovať klubu, a tak v národnom tíme odohral "iba" 82 zápasov. V nich strelil 28 gólov.
V roku 2002 ohlásil koniec a sústredil sa len na klub a rodinu. Pre chorú matku mal v lete tohto roku problémy. Cez MS v Nemecku odletel z New Yorku za matkou do nemocnice, no novinári ho videli v dejisku šampionátu na zápasoch Francúzska. Rešpekt, ktorý si získal v Amerike, však zmiernil hnev newyorských predstaviteľov a o niekoľko dní mu odpustili. Výborným finišom sezóny pomohol tímu dostať sa do vyraďovacích bojov, no v nich už na skúsený Washington nestačil. Pre zranenie ani neodohral posledný zápas, ale z futbalu odišiel so vztýčenou hlavou. "Fyzicky by som ešte vládal, mentálne som vyšťavený. Už dlhšie som cítil, že to bude posledná sezóna."
V New Yorku minimálne do budúceho leta zostane, kvôli školopovinným deťom. Do Francúzska sa vráti 15. novembra, keď bude s majstrami sveta 1998 svedkom prípravného zápasu Francúzsko - Grécko. Pred ním bude slávnostný ceremoniál pre všetkých 23 futbalistov a trénera Aime Jacqueta, hold sa im chystajú vzdať aj fanúšikovia. Zo zlatej generácie však hráva už len šesť futbalistov. Djorkaeff skončil zatiaľ ako posledný.
