Chcel byť vodcom všetkých Arabov, ale nedokázal vyhrať ani jednu vojnu. Saddám Husajn sa stal synonymom zla, bezohľadnosti a arogancie. Neporazil Irán, Američania ho vyhnali z Kuvajtu, kde nechal podpáliť ropné vrty. Američania dvakrát zorganizovali obrovskú inváziu do jeho krajiny a poľahky jeho armádu vždy porazili.
Veľká časť Iračanov ho znenávidela. Jadrovú zbraň vyvinúť nestihol, zmohol sa len na chemické útoky na irackých Kurdov a domáci teror. Popri všetkých týchto zlyhaniach bol takmer štvrťstoročie neobmedzeným vládcom nad Irakom.
Vystrašený starec
"Vykúrime ho z diery," sľuboval v roku 1991 americký generál a veliteľ operácie Púštna búrka Norman Schwarzkopf. Američania vtedy bez väčších problémov dobýjali Irak, ale do Bagdadu sa vyzdvihnúť Husajna napokon nevybrali. Prečo, zostáva dodnes záhadou.
Z diery ho vykúrili až 13. decembra 2003 vojaci, ktorých do Iraku poslal George Bush mladší. Saddám nikdy nevyzeral úbohejšie. Sebavedomý diktátor sa premenil na neistého, vystrašeného starca, čo sa skrýva v úbohom podzemnom priestore. Tam sa skončila jeho éra vládcu. Súd len vyriekol očakávaný verdikt.
Dostal cenu UNESCO
Husajn nebol vždy vnímaný len ako zloduch. Je nositeľom ceny UNESCO. Získal ju za boj proti negramotnosti, ktorému sa venoval ako druhý muž krajiny v období rokov 1968 až 1979. Pre Irak to boli celkom dobré časy.
Saddám sa rozhodol, že naučí všetkých čítať, hoc aj nasilu. Výchovné programy sa rozbehli v každom meste aj dedine. Za vyhýbanie sa školskému programu hrozilo trojročné väzenie. Bolo to účinné.
Irak mal vtedy aj najlepší systém zdravotníctva na Blízkom východe. Po revolúcii islamských fundamentalistov v Iráne sa zdalo, že Saddám je najmodernejším politikom v regióne. Platilo to len do roku 1979, keď sa stal prezidentom.
Baasista
Ako tyran sa predstavil 18. júla 1979. Do Bagdadu pozval členov Rady revolučného velenia a niekoľko stoviek najvýznamnejších členov strany Baas. V uniforme pomaly dokráčal k rečníckemu pultu, pôsobil skormútene. V ruke držal veľkú cigaru. "Medzi nami sedia zradcovia," povedal a posadil sa. Vzápätí sa funkcionár Socialistickej strany arabskej obrody (Baas) Husajn Mašadi priznal, že sa podieľal na prípravách puču.
Niekoľko dní predtým ho tajne zatkli a mučili. Ukazoval prstom na údajných sprisahancov a stráže ich vyvádzali z miestnosti. Keď vyviedli 60 "pučistov", Saddám sa vrátil na pódium so slzami v očiach. Opakoval mená tých, ktorí ho chceli zradiť.
Niektorí sa rozplakali s ním - asi od strachu i úľavy, že zostali sedieť. Nakoniec všetci skandovane tlieskali. Stretnutie sa skončilo oslavami a smiechom.
Nahrávka z tejto čistky začala kolovať po krajine. Husajn svoje zločiny páchal verejne a vôbec sa nimi netajil. Tretinu členov Rady ešte v ten deň popravili. A popravovalo sa a vraždilo počas jeho vlády ďalej - šiitov, ktorým neveril, Kurdov, každého, kto upadol do podozrenia.
Nenávidel generálov
Syn Udaj vraj o otcovi povedal: "Jeho pravé vrecko na košeli nevie, čo sa skrýva v jeho ľavom vrecku." Hovoril o jeho nedôverčivosti.
Saddám si bol v mnohom podobný so Stalinom. Obaja pochádzali z chudobných pomerov a milovali len matku. Od začiatku využívali kriminálnikov a násilníkov. Stalin sa spoliehal na tajné služby a nenávidel armádnych generálov. Husajn sa správal podobne. Jeho knižnica vraj bol plná Stalinových kníh, ktoré čítal ako mladík. Koluje historka, že už vtedy sa Stalinom oháňal v kanceláriách strany Baas. "Spravím tu hneď stalinský štát," vykrikoval vraj. A dodržal to, od Stalina sa naučil vraždiť protivníkov nie po jednotlivcoch, ale po desiatkach, stovkách, tisícoch.
Po prvej vojne v Perzskom zálive ho však začali častejšie prirovnávať k Hitlerovi.
Tetovanie
Na pravej ruke má tetovanie. Tri tmavomodré bodky pri zápästí. Znamenie dostávajú päť- až šesťročné deti - je to kmeňový znak, ktorý ho viaže k jeho prostrediu v rodnom Tikríte, kde žijú sunniti. Je to znamenie nízkeho pôvodu a niektorí sa snažia ho odstrániť. Keďže tvrdí, že jeho pôvod siaha až k prorokovi Mohammedovi, nikdy sa za svoj pôvod nehanbil. Vždy pracoval na posilňovaní svojho kultu osobnosti. V referende v roku 2002 ho zvolilo za prezidenta 100 percent voličov.
Narodil sa v chudobnej rodine. Otčim ho mlátil, nútil kradnúť a nechcel, aby chodil do školy.
Najväčší vplyv mal naňho strýko Chajralláh, učiteľ. Sadám ako desaťročný nevedel čítať ani písať, veľmi sa to však chcel naučiť. Osvojil si aj strýkove názory a neskôr sa mu odvďačil vydaním jeho knihy s výstižným názvom: Tri veci, ktoré nemal Boh stvoriť - Peržanov, Židov a muchy.
Jeho politický životopis sa začína v Tikríte, kde ho zatkli za vraždu jeho švagra, komunistického funkcionára. Prepustili ho pre nedostatok dôkazov. Veľkú kariéru začal v roku 1959 neúspešným atentátom na premiéra Abdala Karíma Kásima. Saddám bol zranený na nohe. Utiekol cez Sýriu do Egypta, kde strávil štyri roky. V Iraku nad ním vyniesli rozsudok smrti. V Káhire študoval právo a inšpirovaný prezidentom Násirom sa rozhodol, že raz bude vodcom všetkých Arabov.
V strane už o ňom dobre vedeli. Na všetko odhodlaný gangster s organizačným talentom. V roku 1963 sa ponáhľal do Bagdadu. Baasistom sa podaril vojenský puč. Pri mučení politických oponentov dosahoval mimoriadne výsledky. Pučisti sa však pri moci udržali len deväť mesiacov a prišli ďalšie dva roky väzenia. Odtiaľ sa mu podarilo utiecť v roku 1966.
Keď sa Baasu konečne podarilo uchvátiť moc, bol už druhým mužom v strane. Mal len 31 rokov. Prešlo ďalších 11 rokov a stal sa prezidentom. Dovtedy sa mu podarilo úplne ovládnuť všetky bezpečnostné zložky a tajnú políciu.
Zbrane mu dávali aj Američania
"Vy Američania sa k tretiemu svetu správate rovnako, ako to robia irackí roľníci k svojej novej neveste. Najprv prídu tri medové dni. Potom je po všetkom a už poznajú len rehoľu na poli," povedal Husajn v roku 1985 na stretnutí s predstaviteľmi amerického ministerstva zahraničných vecí.
Jeho vzťahy s Američanmi zažili niekoľko obratov. Husajn bol v 70. rokoch pre Američanov akceptovateľný. Predávali mu zbrane rovnako ako Rusi, Francúzi a Briti.
Od irackej invázie do Kuvajtu Američanov provokoval a nerešpektoval ani rezolúce Organizácie Spojených národov.
Dôvodom na druhú americkú inváziu sa stali zbrane hromadného ničenia. Sám tri dni pred jej začiatkom priznal, že síce v minulosti takéto zbrane vlastnil, v roku 2003 ich už však podľa vlastných slov nemal. A spojenci ich ani nikdy nenašli.
S programom výroby zbraní hromadného ničenia začal v roku 1974, keď bol viceprezidentom. Výroba atómovej zbrane je pre Arabov od sedemdesiatych rokov vecou prestíže, aby sa mohli vyrovnať Izraelu. Saddám zhromaždil vedcov z Iraku a celého arabského sveta. Mal všetko, čo potreboval - peniaze, schopných ľudí aj potrebný materiál. Pre vojny, ktoré neskôr vyprovokoval, dobrú východiskovú pozíciu stratil.
V roku 1980 poslal vojsko do Iránu. Táto vojna si vyžiadala milión obetí a skončila sa v roku 1988 bez víťaza. V roku 1990 zasa obsadil Kuvajt. Američanmi vedená koalícia ho poľahky v roku 1991 porazila. V období medzi záverom vojny v Iráne až do porážky od spojeneckých vojsk sa diali v Iraku najhoršie zločiny proti civilnému obyvateľstvu.
V marci 1988 nechal bombardovať chemickými zbraňami kurdské mestečko Halabdža. Zahynulo pri tom 5-tisíc ľudí.
Iračania len v rokoch 1988 - 1993 zabili okolo 200-tisíc Kurdov, od apríla 1991 do októbra 1992 zasa nechala vláda popraviť okolo 50-tisíc šiitov, ktorí proti Saddámovi viedli povstanie na juhu krajiny. Nariadil zastreliť aj svojich dvoch zaťov za to, že na čas ušli aj s jeho dcérami a vnúčencami do Jordánska a odtiaľ ho urážali. Keď sa vrátili do Iraku po sľube, že sa im nič nestane, nechal ich zastreliť.
Ako martýr
Smrť teraz čaká asi aj na Husajna. Až do svojho konca zostal len veľkohubým provokatérom, ktorý sa zmohol len na posilňovanie vlastnej moci, domáci teror a obchádzanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Vo vojne s Američanmi stratil aj svojich dvoch synov, Udaja a Kusaja. To posledné, čo mu na tieto dni zostáva, je úloha veľkého martýra.
