Reagoval aspoň predseda parlamentného Zahraničného výboru Boris Zala (Smer), podľa ktorého má Saddám Husajn osobne na svedomí "desiatky a desiatky zabitých ľudí. Táto osobná zodpovednosť musela nájsť po jeho páde výsledok v treste smrti". Je spokojný, že Husajn dostal trest smrti formou súdneho procesu a nie vojenskej popravy, ktorá mohla nastať po obsadení Iraku. "Tento súdny proces je istou školou práva. Bolo to prospešné, s výsledkom som počítal," hovorí Zala.
Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí József Berényi (SMK) si myslí, že to nie je posledný verdikt nad Saddámom Husajnom, keďže sa ešte pravdepodobne odvolá. "Dá sa predpokladať okamžitá vlna nepokojov v Iraku, ale v strednodobom horizonte iracká vláda a spojenecké sily zvládnu upokojenenie."
Berényi je prekvapený, že slovenské oficiálne inštitúcie sa nevyjadrujú, hoci "je to svetová udalosť". Podľa neho sa netreba báť vysloviť stanovisko aj v kritických prípadoch.
Podpredseda SDKÚ Pavol Kubovič hovorí, že je správne, keď Saddáma Husajna odsúdil nezávislý iracký súd. "Rozsudok bol za zločiny spáchané na irackom ľude, je pozitívne, že bol súdený v Iraku," hovorí. Tiež si myslí, že minimálne ministerstvo zahraničných vecí nemalo ostať ticho.
KDH malo k udalostiam v Iraku vždy rezervované stanovisko. Jeho predseda Pavol Hrušovský rešpektuje rozhodnutie irackého súdu, ktoré "je výrazom spravodlivosti za utrpenie spôsobené množstvu Iračanov. Nemám dôvod pochybovať o presvedčivosti dôkazov, ale ako kresťan nie som zástancom trestu smrti ako absolútneho trestu". (rf)
