gy Security Institute so sídlom v Bruseli (ESI).
Podľa väčšiny opýtaných by vláda mala do konca tohto roka jasne povedať, či plánuje spätne odkúpiť 49-percentný podiel v Transpetrole. Do konca roka by sa mala vyjadriť k tomu, či plánuje transparentným spôsobom akcie predať ďalšiemu investorovi.
Spätné odkúpenie akcií pokladá za prioritu vlády aj premiér Fico. Nebude to však zadarmo, kúpna cena sa pohybuje niekde na úrovni 130 miliónov dolárov, povedal v Sobotných dialógoch SRo. Vzhľadom na komplikovanú situáciu je však podľa premiéra otázne, či spätný nákup akcií slovenskou vládou bude možný. „Predpokladám, že v krátkom čase navštívim Ruskú federáciu a budeme o týchto otázkach rokovať,“ povedal.
Inštitút ESI víta záujem slovenskej vlády riešiť otázku energetickej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska: „Práve energetická bezpečnosť je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o budúcnosti Transpetrolu. Ten má totiž významnú úlohu v projekte budovania euroázijského ropovodného koridoru Odesa-Brody.“
Akcie sú skryté pred veriteľmi
Otázku Transpetrolu považuje za kľúčovú aj riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. „Treba si priznať, že to bola zbabraná privatizácia,“ povedal na adresu prvej Dzurindovej vlády.
Predaj 49-percentného podielu v Transpetrole bol ukončený v roku 2002. Akcie získala holandská firma Yukos Finance B.V., ktorá je dcérou ruskej krachujúcej spoločnosti Jukos. Vlastníctvo akcií jej zabezpečuje manažérsku kontrolu nad Transpetrolom.
Podľa Dulebu bol predaj podielu producentovi ropy hlavnou chybou. „Je samozrejmé, že ten má záujem naplniť ropovod vlastnou surovinou,“ povedal.
V súčasnosti prepravuje Transpetrol ropovodom Družba iba ruskú ropu, hoci v meste Brody na hranici s Ukrajinou ústi aj ropovod, schopný prepravovať kaspickú ropu z černomorskej Odesy. O spriechodnenie tejto dopravnej cesty pre kaspickú ropu má záujem Európska únia.
Zahraničné aktíva spoločnosti Yukos Finance, vrátane akcií Transpetrolu, sú stále „zaparkované“ vo zvláštnom fonde v Holandsku. K ich prevodu malo dôjsť po tom, čo ruské úrady obvinili materskú spoločnosť Jukos z daňových únikov. Podiel je teda zatiaľ chránený pred veriteľmi Jukosu, ktorých zastupuje správca konkurznej podstaty Eduard Rebgun.
„Akcie sú stále v holandskom fonde. Pán Rebgun síce hovorí, že s nimi môže nakladať, ale nie je to pravda. Holandský súd potvrdil, že nemôže,“ povedala v piatok pre SME hovorkyňa Yukos Finance Claire Davidson.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek prevod akcií Transpetrolu na holandský fond pokladá za protiprávny. Udial sa totiž bez súhlasu slovenskej strany. Preto vraj nerokuje s tými ľuďmi, ktorí majú v súčasnosti na akcie dosah, lebo „nechce legalizovať ich podvodný prevod na fond.“
Šéf rezortu hospodárstva chce o probléme rokovať počas nadchádzajúcej návštevy Ruska. Odmietol však spresniť, s kým. „S kompetentnými,“ povedal.
Chyba ministra Jahnátka
Energy Security Institute vyjadril presvedčenie, že napriek komplikáciám je odkúpenie podielu v Transpetrole realizovateľné. Inštitút znova upozornil na to, že Slovensko disponuje právom veta iba do apríla 2007, preto by malo konať rýchlejšie. „Keďže samotná akvizícia môže trvať aj niekoľko mesiacov, ministerstvo by malo posunúť riešenie otázky akcií Transpetrolu na vyšší stupeň vládnych priorít,“ uviedol inštitút. Po apríli 2007 bude šanca na transparentné riešenie alebo odkúpenie či kontrolu presunu minoritného balíka akcií Transpetrolu minimálna. „Pre ruskú stranu je výhodnejšie celý proces naťahovať, keďže po apríli 2007 bude pre nich jednoduchšie odpredať tento podiel ruskej firme,“ uviedol inštitút.
Duleba považuje prístup vlády k riešeniu Transpetrolu za dostatočne aktívny. Vyjadril však pochybnosti o profesionalite niektorých krokov: „Myslím si, že Jahnátek nemal hneď verejne prezradiť dohodu o odkúpení podielu od Yukos Finance. Správca konkurznej podstaty by vedenie Yukos Finance neodvolal a vláda by už dnes akcie vlastnila.“
Problém sa umelo predlžuje
Energetický analytik Karol Hirman za najlepšie riešenie, a to nielen pre slovenskú stranu, považuje spätné odkúpenie podielu do rúk štátu.
Duleba sa naopak prikláňa k súkromnému vlastníctvu a súkromnému manažovaniu Transpetrolu. „Ale vzhľadom na súčasnú situáciu by mala vláda podiel najprv odkúpiť, aby mohla následne ovplyvniť výber záujemcu o Transpetrol,“ povedal. Najideálnejšie by podľa neho bolo, keby 49-percentný balík akcií spoločnosti kúpilo konzorcium rafinérií. Tie by mali záujem na tom, aby bol ropovod naplnený.
„Záujem rafinérií o takúto možnosť určite je. Keďže projekt Odessa - Brody - Gdaňsk nie je v najbližších 7 až 10 rokoch realitou, bonita Transpetrolu stúpla,“ povedal.
Hirman pripomenul, že minister Jahnátek ako prvý jasne prejavil záujem vlády o spätný odkup. Dzurindova vláda to neurobila. Jahnátek, ako aj premiér Fico však pripúšťajú, že slovenská strana by bola ochotná za určitých podmienok akceptovať ďalšieho ruského investora. To môže vopred oslabiť vyjednávaciu pozíciu Slovenska, myslí si analytik.
„Podľa ministra Jahnátka sa mala transakcia uskutočniť do konca augusta. Dnes je však už november a nič sa nedeje. Toto podľa mňa umelé predlžovanie nenahráva Slovensku,“ povedal šéf poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš.
Paralýza Jukosu ako odplata Kremľa
Bývalá najväčšia ruská ropná spoločnosť Jukos sa dostala do finančných problémov v roku 2003 pre daňové nedoplatky v sume 27,5 miliardy dolárov. Podľa pozorovateľov to bol revanš Kremľa za opozičné aktivity šéfa Jukosu Michaila Chodorkovského, ktorý je v súčasnosti vo väzení.
Paralyzovanie jednej z najväčších ropných spoločností v Rusku však zapadá aj do rámca snáh prezidenta Putina obnoviť štátnu moc nad nerastným bohatstvom krajiny.
Súd vyhlásil bankrot firmy v auguste tohto roku na základe žiadosti, ktorú predložili jej veritelia, vrátane ruských daňových úradov a ropnej firmy Rosnefť. Po rozhodnutí ruského súdu o bankrote Jukosu je správcom konkurznej podstaty Eduard Rebgun a konateľom dcérskej Yukos Finance Sergej Šmeľko. Nútený správca sa pritom snaží získať peniaze z predaja majetku firmy, vrátane akcií Transpetrolu.
Jahnátek sa na spätnej kúpe týchto akcií dohodol s bývalým vedením Yukos Finance 9. augusta. Predstaviteľov firmy Yukos Finance Brucea Misamora a Davida Godfreya však Rebgun v auguste odvolal z funkcie. Konali podľa neho proti záujmom akcionárov a veriteľov, keď rokovali o predaji zahraničných aktív spoločnosti.
