ružami v rukách, pri nakladených kameňoch držal jeden zo smútiacich veľké srdce s nápisom Humanitas, Solidaritas. Okolo boli zapálené sviečky. Hevier vyfúkol pierko.

Pred rokom na bratislavskom Tyršovom nábreží pár metrov od Dunaja zavraždili siedmimi bodnými ranami študenta Daniela Tupého. Stopy vedú k neonacistom. Hevier bol Tupého pedagóg. "Neprišli sme sa sem pomstiť ani vyhrážať," hovoril ticho počas spomienkového stretnutia na mieste vraždy.

Oči stovky ľudí zvlhli. Mokré bolo aj lístie. Husto snežilo, vločky padali na asfalt, hneď sa roztápali, vytvárali mláčky. Herec Marián Geišberg zaspieval a zahral na gitare, prečítal básničku, ktorú napísal nebohý Daniel Tupý, spievala aj Soňa Horňáková, na perkusie hral Dodo Šošoka. Študentovi rodičia a priatelia pozbierali jeho texty zo zápiskov a z počítača a vydali zbierku s bielou obálkou. V jednej z básní predpovedal svoj údel.

"Nie, Daniel. Nebol si anjel. Ale usiloval si sa o krídla, aj keď boli krehké, ľudské," hovoril Hevier. Pýtal sa, ktorá matka má väčšiu bolesť. Či tá, ktorá porodila básnika, ale prišla o neho uprostred, alebo tá, čo zistila, že porodila vraha.

Hevier na záver spomienkového stretnutia rozhrabal lístie, vytiahol spod neho tabuľku s nápisom Daniel. Položil na ňu knižku s Tupého básňami a pustil ju dolu Dunajom. Na chvíľu sa zdalo, akoby sa chcela v rieke zastaviť. Ťahalo ju ku brehu. Odrazu ju stiahla vlnka a knižka odplávala. Za ňou plávalo sto červených ruží.

Pred spomienkou sa rodičia zavraždeného študenta stretli s ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom. Minister povedal, že polícia vylúčila verziu, že Tupého zavraždilo podsvetie. Pracujú len na verzii, že na študenta, ktorý bol s priateľmi, zaútočili neonacisti. Podľa Kaliňáka nešlo o plánovanú vraždu. Daniel Tupý bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Po poldruhahodinovom stretnutí s rodičmi Kaliňák povedal, že polícia nie je na bode nula a páchatelia sa nemôžu cítiť bezpečne.