Po českej obchodnej delegácii do Singapuru zavítala aj slovenská s naším pánom prezidentom. Najskôr sme sa na ňu tešili, keďže sa snažíme singapurským firmám pomáhať robiť biznis so Slovenskom, a tak som asi desať svojich obchodných part­nerov zavolala na ekonomické fórum.

Na moje prekvapenie, singapurských podnikateľov prišlo naozaj neúrekom, asi raz toľko ako na prezentáciu Česka. Pred začiatkom programu som sa rýchlo zoznámila so slovenskou podnikateľskou misiou. Veľa ich neprišlo, možno aj preto, že len cena za toto fórum bola tisíc dolárov.

Program sa začal vystúpením riaditeľa singapurského organizátora. Po miernych ťažkostiach s Gašparovičovým menom predniesol suchý a monotónny prejav privítania. Ako druhý vystúpil náš prezident a moje najhoršie obavy sa začali premieňať na skutočnosť. Rozmýšľala som, či budú naši dodržiavať protokol a nudiť nás slovenčinou, alebo ako dynamická, obchodne založená krajina použijú rovno angličtinu ako Česi. Žiaľ, angličtina našich predstaviteľov asi nie je až taká dobrá, lebo sme prezentácie namiesto hodiny počúvali dve hodiny a nálada a sústredenie v sále klesali s každým slovenským prejavom.

Pozitívne bolo, že prejav pána prezidenta bol naozaj dobrý – stručný, k veci a podaný nearogantným spôsobom, veľmi vhodným pre Áziu, čo bolo plus v porovnaní s Klausom. Oveľa menej pozitívne boli príspevky ministra hospodárstva Jahnátka, ktorý viac-menej opakoval veci, čo povedal prezident, a pripojil pár populistických všeobecných tvrdení, ktoré, žiaľ, podnikateľov nezaujímajú.

Najhoršia bola pani štátna tajomníčka z ministerstva zahraničných vecí – jej fakty nie veľmi korešpondovali s realitou, nevedela prezentovať, chvíľu hovorila do mikrofónu a chvíľu mimo a veľmi potichu a v neposlednom rade hovorila veci, ktoré nikto nemal záujem počúvať.

Pán z Kerametalu to trochu zachránil, ale najviac to asi zachraňoval prekladateľ, ktorý všetko minimálne čítal s väčšou energiou a štylizoval menej socialisticky ako naša vláda.

Vyvrcholením hrôzy a sklamania bola časť s otázkami. Samo­zrejme, prvá bola, či na Slovensku vôbec niekto hovorí po anglicky a či sa dá vôbec robiť biznis, ak je tam taká základná prekážka, na čo naši reprezentanti lámavou angličtinou odpovedali „There is no problem at all.“

Na to sa redaktorka Channelnews Asia, najväčšej stanice v Singapure, aké konkrétne výhody bude Slovensko poskytovať singapurským podnikateľom, na čo minister Jahnátek tak pekne slovensky zareagoval: „Čo? Čo to chcela? Nejako som to nezachytil.“ Potom otázky a odpovede rýchlo ukončili a poslali ľudí najesť sa, aby to trochu zachránili.

Neboli sme sklamaní sami, aj naši podnikatelia to videli prvýkrát a neboli z toho nadšení, niektorí sa vyjadrili, že keby tak prezentovali ich zamestnanci, tak ich buď vyhodia, alebo pošlú na kurz. Minimálne by sme niektoré európske fondy mohli alokovať do vzdelávania našej vlády, ktorá nás v zahraničí takto reprezentuje.

Nám chýbali mladí ľudia, ktorí by vedeli Singapuru dokázať, že stojí za to robiť biznis so Slovenskom, namiesto starých štruktúr so socialistickými prejavmi. Pán prezident bol veru nemilo prekvapený, keď sme mu to takto zhrnuli.

Toľko porovnanie s Čechmi. Potom sme utekali zachraňovať situáciu a pani z Channelsnews Asia vysvetľovali náš diplomatický protokol, aby sa nehnevala a nepustila to do éteru. V každom prípade sme večer boli v sprá­vach, našťastie, tá nešťastná časť tam nebola, ale bol tam príspevok o našom ekonomickom útoku na Ukrajinu.

Autor: DAŠA ALEXYOVÁ