Motýľ psota broskyňová patrí u nás k bežne rozšíreným škodcom broskýň, výnimočne aj iných kôstkovín. Za rok máva dve generácie. Prezimujú celkom malé húseničky, ktoré sa na jar postupne zavrtávajú do rastúcich letorastov a vyžierajú ich dreň. Napadnutý letorast vädne a usychá, pričom sa na ňom objavujú kvapôčky gleja. Húseničky letnej generácie takisto napádajú letorasty, spôsobujú ich vädnutie a odumieranie. Okrem toho sa vžierajú aj do rastúcich plodov, najčastejšie v blízkosti stopky a môžu zapríčiniť ich červivosť.

Malé, asi milimeter dlhé, húseničky si na prezimovanie vyhryzú obyčajne v pazuchách konárikov dierkovité kolísky, ktoré upchajú vláknami a trusom. Na jar po oteplení tento úkryt opúšťajú a vyhľadávajú mladé výhonky, do ktorých sa pri ich vrchole vžierajú a vyhryzú v ňom chodbičku. Sťahujú sa z výhonku do výhonku a takto môžu poškodiť aj niekoľko (väčšinou štyri až päť) letorastov.

Dospelé húsenice sú hnedé, hlavu a nohy majú čierne. Dĺžka ich tela je asi 10 milimetrov. Po určitom čase si vyhľadávajú úkryt na zakuklenie v trhlinách kôry alebo na iných miestach. Motýliky sa liahnu v máji. Predné krídla majú sivohnedé s čiernymi pásikmi, zadné sú krémové. Sediaci motýlik má krídla strechovito zložené. V lete samičky kladú vajíčka na letorasty alebo na listy. Vyliahnuté húseničky sa vžierajú opäť do letorastov, ale aj do plodov. V napadnutých plodoch býva najčastejšie pod šupkou v blízkosti stopky hnedá vyžratá dutina so zvyškami trusu. Na povrchu červivých plodov sú nepravidelné kvapôčky gleja. Pri daždivom počasí sa napadnuté plody môžu nakaziť moníliovou hnilobou.

Táto červivosť nemá za následok znehodnotenie celého plodu, ale znižuje jeho kvalitu. V mnohých prípadoch sa poškodenie nájde až po jeho otvorení. Letné húsenice dospievajú začiatkom augusta a koncom leta sa liahnu motýle druhej generácie, ktoré opäť kladú vajíčka. Z nich vyliahnuté húsenice sa len krátky čas pohybujú po stromoch a čoskoro odliezajú prezimovať do vyhryzených kolísok, odkiaľ na jar vyliezajú na stromy.

Výskyty psoty broskyňovej každý rok značne kolíšu. Skutočné škody spôsobuje iba v škôlkach. V rodiacich sadoch sa poškodenia letorastov nepreukážu ani pri silnom napadnutí, pretože broskyňové stromy ho pomerne dobre znášajú.

Podobné poškodenia letorastov i plodov spôsobuje aj obaľovač broskyňový (niekedy sa označuje ako obaľovač východný), ktorého škodlivosť je o niečo vyššia. Ochranné opatrenia spočívajú najmä vo včasnom odrezaní a ničení napadnutých letorastov počas vegetácie, prípadne aj výhonkov v čase vegetačného pokoja. Chemická ochrana sa bežne neodporúča.

Ing. STANISLAV BAROK