Historicky prvý asistent na lavičke novodobej slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kocian sa stane siedmym hlavným trénerom národného tímu. Kocian sedel vedľa Jozefa Vengloša do 7. 6. 1995, keď sme v kvalifikácii EURO 1996 prehrali v Zabrze s Poľskom 0:5.
Prehre predchádzali dve sklamania, podľahli sme 0:5 v Brazílii a 0:4 vo Francúzsku. Zaujímavé je, že v tíme vtedy boli hráči, s ktorými Kocian slávil posledný federálny úspech, postup do štvrťfinále MS 1990 v Taliansku (Moravčík, Weiss, ktorý teraz kandidoval na Kocianov post), ale aj nové hviezdy (Dubovský, Vencel, Glonek, Zeman).
Krutá prehra po školáckych chybách jedincov naštartovala vôbec prvé odvolanie reprezentačného trénera.
Kocian nastupuje po J. Venglošovi, J. Jankechovi, D. Radolskom, J. Adamcovi, L. Jurkemikovi a D. Galisovi. Premiéru bude mať v stredu 15. novembra o 17.30 h v Žiline v medzištátnom stretnutí Bulharskom.
Kocian po rozhodnutí výkonného výboru, že trénerom bude opäť Slovák, mal druhé najvyššie preferencie po Weissovi.
Weiss bol predsa len bližšie, vo verejnosti stále rezonuje jeho úspech s Artmediou v Lige majstrov, ale k Rusku je prikovaný tamojším veľkým záujmom.
Kocian hrával výborne na poste libera. Jeho spôsob hry mu vyniesol hráčske a neskôr aj trénerské ocenenie v Nemecku. Byť v Kolíne nad Rýnom asistentom trénera Ewalda Lienena sa považuje v Nemecku za vysoké uznanie.
Kocian je vhodný typ na tento post z viacerých dôvodov. Futbal má v krvi. Je komunikatívny, prístupný každej debate, ale zároveň náročný na plnenie povinností pre futbalistu v "pracovnom čase". Na rozdiel od Galisa sa viac venuje iba futbalu a nie mimofutbalovým a hneď viacerým záležitostiam.
Jeho nevýhodou môže byť menšia razantnosť, pokiaľ ide o samotné vystupovanie. Problémy skôr rieši pohovorom, zdôvodnením, poučením.
Možný problém môže byť aj v tom, že naznačil isté zmeny v kádri s tým, že vyskúša nové typy pre konštruktívnu hru (Sapara), čo sa nemusí páčiť staršej generácii.
Na druhej strane, ak to prinesie pri prvom pokuse úspech, pomôže mu to získať rešpekt a uznanie.
