Marián Hatala: Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú? • Ilustrácie: Kazo Kanala • FOART • 2006
Poézia sa dá robiť všelijako. A na poetiku našťastie nie je monopol. Dobre sa môžete cítiť vo svete komplikovanej obraznosti. Môžete sa odpútať od racionálnej kontroly a tvoriť automatické metafory. Tiež môžete okresávať básne až na civilnú poéziu všedného dňa. A ešte viac. A tomu sa už potom vraví aforizmus.
Podobnou cestou sa vo svojej najnovšej zbierke vydal aj Marián Hatala. Prekladateľ, ale predovšetkým básnik charakteristického výrazu. Špecifického videnia sveta, o ktorom sa dnes už vedú zasvätené diskusie nielen na akademickej pôde. No najmä autor básní, ktoré útočia až na prapodstatu. Pritom však triezvo a rázne.
Krátke texty v knižke Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú? sú tak logickým vyústením jeho písania. To však nič nemení na tom, že sú dobré. Síce vždy nemajú charizmu postrehov Tomáša Janovica, napriek tomu štípu. Stručne a jasne. A o to presnejšie.
Lenže predovšetkým, texty sú to vtipné a vypointované. Niekedy len také momentky, inokedy i spoločenská kritika. Vždy však v duchu pars pro toto. V duchu maličkostí, ktoré robia veci veľké. Lebo dejiny sú vraj utvárané najmä drobnosťami. „Len čo sa začneme / často a hlboko klaňať / zopár trpaslíkov nám rýchlo / prerastie cez hlavu.“
Z Hatalových postrehov vám po chrbte behajú zimomriavky. Niekedy veselé, častejšie však smutno-smiešne. Čítanie jeho „postrehov“ vám však deň nepokazí, práve naopak, skôr rozjasní. A zrazu ste radi, že svet navôkol sa absurdným nezdá iba vám. Maličkosť, ktorá poteší.
Pritom autor nepodlieza ani nenadbieha masovému vkusu, frázovitému a módnemu krúteniu hlavou nad stavom sveta. Hádam s výnimkou klišéovitej descartovskej gastronómie v podaní „myslí, teda je“.
Zbierka dokazuje, že Hatala je nielen nadaný básnik, ale aj výborný pozorovateľ. Všíma si súvislosti, vzťahy pod povrchom. To chce dnes nepochybne talent. Schopnosť dovidieť si na špičku nosa. Navyše, rovnocenným partnerom jeho slovám sú ilustrácie - karikatúry Kaza Kanalu. Podobne vypointované, vtipné a schopné niečo povedať. Spolu s textom vytvárajú organický celok. Nehrajú druhé husle, ale ani nechcú dominovať.
„Sloboda vysloviť svoju mienku / sa so slobodou zapchať si obe uši / najlepšie znáša vtedy, / keď sa odosielateľ zhoduje s adresátom.“ Vy si však nezakrývajte ani oči. A radšej čítajte. Aby vaše slová tak rýchlo nevädli.
