é žily, vychudnuté, zničené baby, dobité od pasákov, stavy po samovraždách a predávkovaní, zúfalstvo, odmietanie, vydieranie, krádeže, súdy a policajné výsluchy.

Som chlapec z dediny, nie som fajnovka a nič sa mi nehnusí. Dokážem vo vani odmočiť zahnisanú chrastu cez celú lopatku, odrapiť ju, vydezinfikovať a postupne vyhojiť, ošetrovať modriny všetkých odtieňov po celom tele, zreparovať do ľudskej podoby dva roky nečesané a neumývané vlasy pospletané do dredov. Spraviť zo špinavej trosky ľudskú bytosť, ktorú po pár dňoch môžem ukázať na verejnosti bez toho, aby sa ostatní ľudia s odporom odvrátili.

Niekedy je ťažké aj pre rodičov pohladiť a postískať svoju ratolesť v takomto stave. Úprimne niekoho poľutovať, pohladiť a privinúť si ho k sebe, zobrať si z jeho trápenia mi problém nerobí. Som predsa chlapec z dediny a ľudí mám rád. Niekedy však aj na mňa príde ťažká chvíľa.

Nikdy sa nepretvarujem, čo poviem, myslím naozaj, a keď niektorej dievčine poviem, že naozaj bola prostitútka, no v žiadnom prípade nie je kurva, tak to hovorím naozaj a je to pravda.

Nedávno som však musel na plnú hubu jednej takej povedať, že je kurva a škoda to nejako prikrášľovať a nazývať ju o stupeň lepším výrazom prostitútka.

Veľké množstvo mladých narkomaniek sa postupne prebojovalo až k prostitúcii. Jeden gram heroínu stojí asi 1200 korún a po pol roku už treba denne aspoň dva gramy. V takom štádiu už štvrťka (jedna dávka) ani krízu nezaženie. Kradnutie a podvody, ako bežný zdroj príjmu sú „na dlhé lakte“ a tiež sa v súčasnosti stali omnoho zložitejšie realizovateľné. Preto sa peniaze ľahšie získavajú cez prostitúciu. Nie iba u dievčat, lebo aj chlapci si takto zarábajú na heroín každodenný. Lenže chlapci sa, vzhľadom na ich slabú fyzickú výkonnosť, nedokážu uplatniť u žien, tak obslúžia homosexuálov, kde je to hlavne o „podržaní“ a žiadne veľké športové výkony sa od nich neočakávajú. Dievčatá sa však do takýchto situácií dostávajú omnoho častejšie.

Žiadne z takýchto dievčat nezačalo brať drogy preto, aby ich to priviedlo prostituovať na ulicu. Ich prostitúcia sa stala potrebou na prežitie. Je pravda, že si všetko zapríčinili samy a nikto ich nenútil začínať si s drogami. No keď sa to už stalo, aj vďaka ich vlastnej hlúposti, tak pre mňa je to diametrálne odlišné od prostitúcie „pri zdravom rozume“ len pre hmotný prospech.

Skrátka, baba, ktorá šliape na ulici a berie drogy, je prostitútka. Ak však drogy neberie a predáva sa, tak je v mojej terminológii kurva.

Preto som takto nazval aj jedno dievča, ktoré mi jeho mama priviedla, lebo si s ňou nevedela poradiť. Krásna ako obrázok, celkom milá, no kurva. Drogy však nebrala. Bola iba taká labužníčka, vraj si chce kupovať rôzne veci, tak čo sa tomu vlastne čudujem! Chce si užívať, niekde musí zohnať peniaze. A keď je taká pekná, tak čo sa má zabiť, veď sa jej tí chlapi aj sami ponúkajú.

Chodí do 8. triedy základnej školy, má štrnásť rokov a s kamarátkami, spolužiačkami robia kurvy, majú svojich klientov, na školských počítačoch si zháňajú nových a potom si kupujú hlúposti, na čo ich mama nemá peniaze.

Možno tento článok porušil nejaké ustanovenia kódexu, ktorý platí na blogu, táto téma a fakty v tomto článku porušujú všetky kódexy, zákon, morálku a etiku. No musel som to takto napísať, som predsa priamy človek. Okrem toho som aj v „ráži“, lebo tieto veci ma ničia najviac na svete. Je to niekedy veľmi ťažké milovať svoje blížne – detičky.

Autor: Vladimír Schwandtner