Týždeň som po Slovensku sprevádzal zahraničnú novinárku, ktorá prišla napísať reportáž o politickej situácii v našej krajine. Pomohol som jej zorganizovať program, tlmočil som pre ňu a vozil som ju na rôzne miesta. Keď sedela v aute vedľa mňa, všímala si veci, ktoré ja už bežne prehliadam.

„Sme na križovatke a je červená. Prečo napriek tomu toľké autá idú?"

„To by som tiež rád vedel," odvetil som.

Neprešlo ani desať minút a ozvala sa znova.

„Prečo na nás zozadu blikajú?"

„Pretože na mieste, kde je povolená šesťdesiatka, idem sedemdesiat, ale všetci chcú ísť aspoň osemdesiat. Sme trápne pomalí."

„Čo by sa stalo, keby si šiel predpísaných šesťdesiat?"

„To si radšej ani nechcem predstaviť."

Najprv som sa obával, či ma cesta príliš neukráti o čas, ale nakoniec sa ukázala byť mimoriadne poučná. Spoznal som poslancov miestnych zastupiteľstiev v Bratislave, Žiline, Šamoríne aj v ďalších mestách. A nestíhal som sa čudovať. Hoci na úrovni štátnych úradníkov sa už s korupciou ako-tak darí bojovať, na úrovni miest a obcí bujnie do neskutočných rozmerov. Jediným dozorom je väčšinou pseudokontrolór, nominovaný tými, ktorých by mal kontrolovať. Napríklad socha J. M. Hurbana v nadživotnej veľkosti stála 28 miliónov, hoci v žilinskej mestskej časti Budatín, kam ju umiestnili, nemajú verejnú kanalizáciu. Pozemky sa predávajú kamošom naverímboha a z obdarovaných sa stávajú vazali darcu. Kritici sa likvidujú hospodársky - zatiaľ.

Bol to temný týžden. V jeho závere mala žurnalistka vlastný program. Stretla sa aj s členom vlády. Po rozhovore s ním mi zatelefonovala.

„Dozvedela som sa, že na Slovensku nemáte problémy, a tie miniatúrne problémiky, ktoré by nebodaj niekto ešte mal, už o štyri roky tiež nebudú."

„Prosím?"

„Vláda je presvedčená, že na Slovensku je raj."

„Áno, Slovenský raj. To je prírodný úkaz. Čo si sa ďalej dozvedela?"

„Že sa tu deje zázrak. Máte aj prírodný úkaz Slovenský zázrak?"

„Ten ešte musíme nájsť. Obávam sa, že to potrvá dlho."

„Aj keby sme šli cez mestá osemdesiatkou a na červenú?"

„Dali ti na Úrade vlády školenie?" spýtal som sa a šiel som k autu, aby som ju odviezol na letisko. Bol najvyšší čas dopraviť ju do bezpečia.