Nechýbalo veľa a radovali by sa márne. Hlasovať o novej srbskej ústave cez víkend prišlo necelých 54 percent registrovaných voličov až po totálnej mobilizácii. Srbské rádiá a nervózni politici po minimálnej účasti v sobotu na druhý deň vyzývali obyvateľov, aby prišli hlasovať. Vládni politici spolu s ultrapravicovou Radikálnou stranou si nakoniec mohli vydýchnuť.
„Je to historický moment, začiatok novej éry pre Srbsko,“ rozprával po potvrdení úspechu referenda premiér Vojislav Koš– tunica, citovaný agentúrou AP.
Západní diplomati referendum, naopak, kritizovali. Podľa Európskej komisie je prijatie novej ústavy veľmi rozporuplné.
Predovšetkým časť o provincii Kosovo, ktoré je podľa návrhu novej ústavy integrálnou súčasťou Srbska. Väčšina obyvateľov Kosova sa na referende nezúčastnila a nebola ani zapísaná na voličských zoznamoch.
Aj keby ich volebná komisia v Belehrade zapísala, hlasovať by neprišli. Dva milióny kosovských Albáncov považujú referendum o ústave, v ktorej si Srbi robia historický nárok na Kosovo, za provokáciu.
Najkontroverznejší bod novej ústavy má iba symbolický význam a slúži skôr ako predvolebný ťah vládnej garnitúry nasmerovaný srbským voličom krátko pred vypísaním predčasných volieb.
Kým kosovskí Albánci cez víkend sedeli doma, tamojší Srbi si príležitosť podporiť Belehrad nenechali ujsť. Účasť tam bola takmer 90-percentná, oproti ľahostajnej Vojvodine na severe krajiny to bolo dvakrát viac. Aj v Belehrade prišlo k urnám len niečo cez 50 percent voličov.
Srbi v kosovskej Mitrovici prijatie ústavy privítali heslami „Kosovo je Srbsko“ a vyvolávaním mena vojnového zločinca Ratka Mladiča, ktorý sa skrýva pred tribunálom v Haagu.
Práve pre neschopnosť zadržať Mladiča a spolupracovať s Haagom sa zastavili rokovania o vstupe do únie.
