30 dní, 30 výstav
Celkový program Mesiaca fotografie obsahuje totiž viac ako 30 vernisáží, konferencie na VŠMU o súčasnej fotografii, hudobné sprievody výstav, workšopy, hodnotenie portfólií či súťaž o najlepšiu fotografickú knihu.
Prienik vernisáží Mesiaca fotografie a Sviatku všetkých svätých je zvláštny tým, že obidve cesty - na hroby aj za fotografiami - chcú byť tichou meditáciou v nádeji, že sa dotkneme niečoho nehmotného. Rovnako, ako je na hroboch v týchto večeroch veľa svetla, aj na vernisážach Mesiace fotografie je príliš veľa slov a tvárí. Napriek tomu alebo práve preto sa oba rituály tešia obľube.
Mesiac fotografie si tento rok odškrtáva už 16. krížik. Vďaka nemu v Bratislave vystavovali skutočné fotografické osobnosti typu Helmuth Newton či Henri Cartier-Bresson. Alebo René Burri či Josef Koudelka. Vďaka nemu sa tiež Bratislava vždy na začiatku zimného času zaplní fotografmi a študentmi fotografie nielen zo Slovenska, ale aj z Česka či Poľska. (Otázka je, kde teraz budú tráviť povernisážové večery, keďže doteraz im vždy patrila Stoka.)
Aké sú tohtoročné naj?
Najväčšou hviezdou je fínsko-americký fotograf Arno Rafael Minkkinen, ktorého výstava Sága sa v Dome umenia otvára vo štvrtok. Minkinnen sa vyhlasuje za dokumentaristu: „Keď vidím, že moje ruky vychádzajú spod snehu, som pod snehom.“ Odmieta digitálne manipulovať záberom a hrať sa s fintičkami typu dvojitá expozícia. No súčasne si osvojil slogan, ktorý raz veľmi dávno vymyslel ako reklamný textár: „Čo sa odohráva v tvojej mysli, môže sa odohrávať aj v tvojom fotoaparáte.“
Aj preto vyznievajú jeho snímky miestami transcendentálne. Sága predstavuje fotky z cesty, ktorá trvala viac ako tri desaťročia. Výsledkom nie je cestopis, ale elegantné, invenčné aj eroticky nabité fotografie.
Najväčšou udalosťou je, že Mesiac fotografie je od tohto ročníka medzinárodnou akciou - stal sa súčasťou Európskeho mesiaca fotografie, ktorý spája Bratislavu s Berlínom, Luxemburgom, Moskvou, Parížom, Rímom a Viedňou. Jeho prvou aktivitou je výstava Mutácie 1, ktorá predstavuje vždy jedného fotografa z každej zo siedmich spoluorganizátorských krajín.
Na východ od východu
Najnovšou témou je „na východ od východu“, čo znamená, že Mesiac fotografie prináša ako zvyčajne výstavy zo susedných či takmer susedných krajín (napríklad Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko), ale aj výstavy o Číne a Kórei.
Jedným z najoverenejších fotografických mien je určite André Kertész, ktorý sa narodil v roku 1894 v Maďarsku, ale svetové uznanie ho čakalo až v Paríži. Výstava v Galérii mesta Bratislavy - Galérii aktualít sa koncentruje na rané obdobie „veľkého básnika medzi umeleckými fotografmi“, ako ho dnes nazývajú teoretici, teda na obdobie, keď v Maďarsku bodoval svojimi žurnalistickými publikáciami.
Bratislavčanom najbližšou výstavou by mohla byť nezvyčajná prehliadka Juraja Chlpíka Identity Petržalky, ktorá sa nedávno predstavila v pešej zóne Nového mosta. Fotograf a kameraman prináša pohľad do petržalských bytov známych aj neznámych osôb. Aj tentokrát bude výstava voľne vo verejnom priestore na nádvorí Bratislavského hradu. Snáď nebude podobne ako pri inštalácii na moste po jej skončení chýbať pár záberov.
Ruské skvosty
Najkontroverznejším vystavovaným umelcom z Česka je zrejme Jiří David, ktorý sa v Pálffyho paláci predstaví tvorbou Nové smlouvy. Jeho neónová inštalácia srdca na Hradčanoch a Žiara vyvolali v českej spoločnosti vášnivé ohlasy.
I keď nasledujúce dni sa chystá spŕška vernisáží, ktorá bude prebiehať až do nedele, zajtra čaká na milovníkov fotografie jediná. V Dome stredoeurópskej fotografie bude otvorená prehliadka Skvosty ruskej fotografie 1856 - 1950 zo súkromnej zbierky, ktorá približuje nie príliš známe obdobie ruskej fotografie.
Mimochodom, Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave má za sebou rok svojej existencie. Otvorili ho práve v Mesiaci fotografie a odvtedy sa o fotografické výstavy svedomito stará.
Arno Rafael Minkkinen – Autoportrét, Kuusamo, Fínsko, 1976 |
Skupina AES + F (Rusko) – Posledná vzbura. Z výstavy Mutácia 1. |