Pri prvej, plaveckej časti Ironmana býva vo vode poriadna tlačenica. FOTO - SITA/AP
BRATISLAVA - Absolvoval legendárneho Ironmana na Havaji - majstrovstvá sveta v dlhom triatlone (3,8 km plávanie, 180 km na bicykli, 42,195 km beh). Je len druhým Slovákom, ktorému sa tam podarilo kvalifikovať v elitnej kategórii. Zažil zemetrasenie, v cieli ho z najhoršieho dostávali zdravotníci. Skončil v polovici piatej stovky, napriek tomu chce FILIP KRISTL štartovať opäť. Do Nemecka, kde prechodne žije, priletel až v piatok, dospával časový posun, no večer konečne zodvihol telefón.
Sklamaný?
"Ani nie. Vedel som, že ak pôjdem svoj štandard, zmestím sa do dvadsaťpäťky najlepších v kategórii profesionálov. Ak nie, budem v poli porazených. Pripravený som bol na sto percent. Mnoho pretekárov je vyrovnaných, vyhráva ten, kto má počas súťaže menej problémov. Zdravotných a fyzických. Preto sa rodia prekvapenia, favoriti raz pohoria, raz vyhrajú."
V polovici cyklistickej časti ste ešte boli v prvej dvadsiatke, čo sa potom stalo?
"Dostal som trest za nedodržanie sedemmetrovej vzdialenosti za pretekárom predo mnou. Škoda, niektorých za podobné priestupky len napomínajú, aj niekoľkokrát. Ja som si na kontrolnej stanici hneď musel odsedieť štyri trestné minúty. Stratu som síce dohnal, no po desiatich kilometroch na maratónskej trati som už vedel, že som to dobiehanie prepálil. Ohlásili sa žalúdočné problémy, túžil som po jedinom, dokončiť preteky."
Viac ako desaťhodinová záťaž je poriadna zaberačka, ako dlho sa telo zotavuje?
"Ja som sa už na druhý deň zobudil bez bolestí. To preto, že zdravotníci do mňa hneď v cieli napumpovali glukózu a dva litre fyziologického roztoku. To telu pomohlo. Inak chodím ešte týždeň stuhnutý ako robot. Pre svalovicu sa nemôžem poriadne hýbať."
Komunikujete počas pretekov s niekým, alebo ste radšej uzavretý sám do seba?
"Vnímam len pokrikovanie ľudí okolo trate, ktorí hlásia medzičasy a koľko mám "sekeru" na prvého. Najlepšie je oklamať myseľ, aby fungovalo telo, aby som to nezabalil pred cieľom. Myslel som na pekné baby, na ľudí, ktorí ma podporujú, na príjemné veci."
Ako riešite stravovanie, pred aj počas pretekov?
"Mám žalúdok, ktorý niekedy vypovie poslušnosť, a tak radšej nemením zabehaný stereotyp. Prevažujú cestoviny, cereálie, občas suši. Počas aklimatizačného pobytu som si na Havaji varil sám. Pred súťažou som si dal vafle, rýchly zdroj cukru. Krátko pred štartom som pridal energetický gél, ďalší hneď po prvej, plaveckej časti, pri vybiehaní z vody. Potom už treba jesť čo najviac. Energetické tyčinky, gély, banán."
Preteky Ironman sú považované za najťažšie na svete, čím si to zaslúžili?
"Jednou z vražedných vecí je vysoká vlhkosť vzduchu, na to si treba zvyknúť. Za minútu ste mokrý ako myš. Ďalšou sú cesty, ktoré vedú po lávových poliach. Sedíte na bicykli a vidíte len šedivé okolie. Nič, čím by sa mohlo oko potešiť. Ako na mesiaci. Navyše lávový podklad zvyšuje už aj tak dosť vysokú teplotu vzduchu. Psychika dostane zabrať."
Pár dní pred súťažou ste zažili silné zemetrasenie, kde vás chytilo?
"Na balkóne. Pre veľké teplo som tam spával. Bolo sedem hodín ráno a prvé čo mi napadlo, bolo skočiť dolu. Našťastie som býval na prvom poschodí. Boli to dva veľmi silné otrasy, po nejakom čase ešte zopár menších. Hotel to našťastie vydržal. Nevznikla panika, to nie, ale tí, čo už podobné skúsenosti mali, boli veľmi vystrašení, plakali."
Bude Ironman stropom vašich extrémnych výkonov, alebo skúsite ešte čosi náročnejšie?
"Myslím, že preteky v dlhom triatlone sú pre mňa maximom, ktoré ešte považujem za zdraviu bezpečné. Viac si toho nebudem nakladať. Zo zábavy by som si vyskúšal nejaké adrenalínové preteky. Teraz si však potrebujem oddýchnuť, počkám si na sneh a vytiahnem bežky. V marci cestujem za teplom, najčastejšie na Malorku, potom sa na niektorých z mnohých pretekov pokúsim nominovať na budúcoročného havajského Ironmana."
