Divadlo Andreja Bagara Nitra • Edgar „Yip“ Harburg, Fred Saidy, Burton Lane: Divotvorný hrniec • Preklad: Alexandra Ruppeldtová • Prebásnenie textov piesní: Ján Štrasser • Úprava: Jozef Bednárik, Svetozár Sprušanský • Dramaturgia: Svetozár Sprušanský • Hudobné naštudovanie: Július Selčan • Choreografia: Jaroslav Moravčík • Kostýmy: Alexandra Grusková • Scéna: Vladimír Čáp • Réžia: Jozef Bednárik • Hrajú: Ivan Vojtek/Milan Kiš, Kristína Turjanová/Ľudmila Trenklerová, Róbert Halák/Marcel Ochránek • Premiéra: 27., 28. a 29. októbra 2006 na Veľkej sála DAB Nitra.
Utópia podľa Bednárika. Oáza multikulturálnej znášanlivosti, environmentálnej citlivosti, sociálnej spravodlivosti a rozprávkovej láskavosti. Kto by do takého „paradísa“ neemigroval?
Aj slovenský podnikateľ Mgr. Ján Finta sa vydal do sveta. Okolo pása jánošíkovský opasok, na hlave robotnícka rádiovka. Sprevádza ho divotvorný hrniec a podnikateľský plán.
Finta však zisťuje, že ani jeho nová komunita nie je ideálna. Ohrozujú ju záujmy kapitálu, niekde na ostrove je totiž ukryté zlato. A zlato plodí zlo.
Bednárik a dramturg Sprušanský aktualizovali text a adaptovali ho na pomery Slovenska a divadla. Z čiernych robotníkov plantáží urobili mierne bohémskych „survivors“. Scénografka Alexandra Grusková zjednotila rôznofarebných obyvateľov ostrova bielymi odevmi. Je na nich množstvo vtipných detailov a sú silnou stránkou hry, pri ktorej sa - ako inak - nešetrilo na mašličkách, svetielkach a vôbec na ničom.
Bednárik sa touto divadelnou moralitkou chcel rozlúčiť s domovskou scénou. Veď sa aj na klaňačke právom plakalo a ďakovalo. Rodinný, nádielkový muzikálik má dobré vyhliadky na sto repríz. Na Slovensku sa dáko nedarí drsným, dospelým námetom, zato Jánošíkom, Popolvárom a Mrázikom áno.
Nitrania nemohli postaviť produkciu na improvizácii protagonistov, nový Werich sa ešte nenarodil. Inšpirácia českou verziou tohto muzikálu z roku 1948 je však cítiť, hoci v textoch zručne prebásnených Jánom Štrasserom sa aktuálne množia už aj speváci zo Superstar.
Rozprávkové zlato už ale nestráži intelektuálny vodník Čochtan, ale rýchlo vyrastený vodný škriatok Kvak. Peter Kadlečík zabojoval celkom úspešne aj s touto náročnou postavou.
Róbert Halák bol v úlohe hlavného milovníka Dúhového ostrova Woodyho sladký ako Limonádový Joe, Kristína Turjanová bola zas rúčou Slovenkou. Obaja mali tú nevýhodu, že ich pesničky máme napočúvané v takmer ideálnom prevedení.
Veľmi otázne však bolo zakomponovanie rôznorodých hudobných motívov od ABBY až po Čajkovského. Muselo byť všetko až tak multi-kulti?
Centrálny strom poznania, ktorý na plagát rozprávkovo prekreslil ilustrátor Peter Uchnár, vyzdobili tvorcovia štedro a ligotavo ako vianočný stromček. Pod ním nás čakali milé hračky - neodmysliteľné bednárikovské lodičky, tancujúce baletky, detičky krásne a nevinné ako z reklamy. Z balíčkov sem-tam vyskočia aj vojačikovia a policajti, ale len takí neškodní. Môžeme si už len zaspievať: „Ten, kto nemá rád (Vianoce), je puknutý zvon, čo nevydá tón, kto nemá rád...“
