nonym, Chicago
ODPOVEĎ: „Keď budujete firmu, kde ľudia naozaj chcú pracovať, máte v rukách jednu z najsilnejších konkurenčných výhod v hre: schopnosť najímať a rozostaviť najlepší tím.
Najskôr vám odpovieme na otázku, ako dlho trvá proces smerom k preferovanému zamestnávateľovi. Prinajmenšom niekoľko rokov.Pokojne to môže byť desať rokov i viac. Reputácia firmy sa buduje s každou výročnou správou, každým profesionálnym príbehom, každou krízou, lebo každá firma má za sebou jednu-dve krízy, a každým ozdravením. IBM trvalo asi 30 rokov, kým si získal svoju reputáciu zlatého štandardu v 70. rokoch. Potom necelých 10 rokov, kým ju stratil a potom asi ďalších 10 rokov, kým sa prebil tam, kde je dnes.
No v dnešnom svete, presýtenom médiami, existuje viac výnimiek a firmy sa môžu stať preferovanými zamestnávateľmi doslova za noc. Podnik založený na technológii získa „meno“ zvyčajne s prelomovým objavom alebo inak zaujímavou novinkou či službou. Dokonalými príkladmi sú Google, eBay a Apple. No za „meno“ môžete vďačiť aj prepychovej alebo prestížnej značke ako Chanel či Ferrari.
Žiadne falošné sľuby
“Faktor mena“ je však rovnako vzácny ako neistý. Apple ho získal Macmi, no stratil ho, keď ho ostatní výrobcovia PC dobehli. Znovu ho získal iPodom. Tento celkom všedný príbeh vysvetľuje, prečo väčšina firiem musí dospieť k štatútu preferovaného zamestnávateľa „staromódnym“ spôsobom, teda vydrieť si ho postupne.
A teraz niekoľko postrehov, ako urobiť z podniku preferovaného zamestnávateľa.
Po prvé, preferovaní zamestnávatelia preukazujú skutočné nasadenie a úsilie vytrvalo sa učiť. Žiadne falošné sľuby. Tieto firmy investujú do rozvoja svojich ľudí kurzmi, výcvikovými programami a skúsenosťami mimo pracoviska. Všetky vysielajú správu, že ich organizácia chce ľuďom uľahčiť cestu k osobnému rastu.
Po druhé, preferovaní zamestnávatelia sú meritokraciami, vládami elity. Platy a kariérne postupy sú tesne späté s výkonom a dôsledné systémy posudzovania nenechávajú nikoho na pochybách, kde sa práve nachádza. Ako v každej firme, známosti vám v meritokracii môžu pomôcť otvárať dvere. No ďalej to je o výsledkoch. Takže, prečo toto všetko robí z firmy preferovaného zamestnávateľa? Lebo ľudí s inteligenciou, sebavedomím a súťaživým duchom takéto prostredie vždy priťahuje.
Po tretie, preferovaní zamestnávatelia nielenže umožnia ľuďom riskovať, oni oslavujú tých, čo to robia. A „nestrieľajú“ tých, ktorí to skúšajú a neuspejú. Je to ako s meritokraciou: kultúra riskovania priťahuje presne ten typ tvorivých, odvážnych jedincov, ktorých firmy chcú a potrebujú na globálnom trhu, kde je inovácia jedinou a najlepšou obranou proti neúnavnej súťaži o náklady.
Preferované firmy sú osvietené
Po štvrté, preferovaní zamestnávatelia chápu, že čo je dobré pre spoločnosť, je tiež dobré pre obchod. Pohlavie, rasa a národnosť nikdy nie sú obmedzeniami. Nápady zavážia, nech sú z akejkoľvek hlavy. Preferovaní zamestnávatelia sú rozliční a globálni vo svojich názoroch a citliví na životné prostredie v činoch. Ponúkajú pružný pracovný čas pre tých, čo si to zaslúžia svojím výkonom. Slovom, preferované firmy sú osvietené.
Po piate, preferovaní zamestnávatelia si držia prísne normy najímania. Nútia kandidátov tvrdo pracovať, aby sa mohli dostať do tímu, vyžadujú náročné vstupné pohovory a prísne kritériá v otázkach inteligencie a predošlých skúseností. Pripusťme, že tento faktor trochu pripomína Hlavu XXII, lebo je ťažké byť vyberavý prv, než sa stanete zamestnávateľom, o ktorého sa ľudia bijú. No stojí to za námahu, lebo talent má záhadnú schopnosť priťahovať ďalšie talenty.
Po šieste, preferované firmy sú ziskové a expandujú. Rastúca cena akcií je skutočným magnetom pre najímanie a udržiavanie schopných ľudí. Len prekvitajúce firmy vám môžu sľúbiť kariérny rast a rastúcu finančnú odmenu. Jedna z najopojnejších vecí, aké môže firma povedať potenciálnemu zamestnancovi, je: „Pridajte sa k nám a vydajte sa na nezabudnuteľnú cestu svojho života.“
New York Times Syndicate začal koncom minulého roka týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov.
Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com.
Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.
