Dušan Hanák a Dušan Dušek (vľavo).
Problémom boli aj škaredé kuchyne Keď začínal režisér DUŠAN HANÁK pripravovať svoj štvrtý celovečerný film Ja milujem, ty miluješ, dve jeho snímky - 322 a Obrazy starého sveta - boli už pár rokov zakázané a film Ružové sny nestihol podobný osud len vďaka tomu, že získal viaceré ocenenia skôr, než ho štátna moc stačila skryť do trezoru. Tam však okamžite po dokončení putoval v roku 1980 aj film Ja milujem, ty miluješ.
Ako sa vám pracovalo s vedomím, že aj ďalšie vaše dielo môžu zakázať?
"Moje filmy vznikali v období, keď pre mňa bolo samozrejmosťou, že každý z nich by mal reagovať na problémy spoločnosti. Pravda, aj spoločnosť, teda jej politickí predstavitelia, reagovali na moju tvorbu. Zákazmi. Snažil som sa zachovať si svoju vnútornú nezávislosť, a tak som bol postupne nútený hľadať inú poetiku, nové možnosti zobrazenia skutočnosti."
Čo to znamenalo konkrétne pre vznik filmu Ja milujem, ty miluješ?
"Keď sa Ružové sny, ktoré boli do určitej miery aj romancou, s istými problémami predsa len dostali do kín, rozhodol som sa zasa trochu pritvrdiť. Chcel som ukázať takzvaných obyčajných ľudí v ich skutočnom svete, ktorý sa nezhodoval s predstavami ideológov a cenzorov."
Čo im najviac prekážalo?
"Zdalo sa im poburujúce ukázať, v akom prostredí žije robotnícka trieda, ale oni tie prostredia nepoznali. V Ružových snoch nechceli rómsku osadu, v tomto filme im chýbalo napríklad sídlisko ako dôkaz úspechov režimu. Ja som pritom dal predtým vymaľovať prvé nástupište bratislavskej stanice, kde sa nakrúcalo, aby to nevyzeralo až tak strašne. Ale robotnícke šatne som nechal v pôvodnom stave, a oni boli z toho zhrození. Po zakázaní filmu pozvali profesora estetiky z Ukrajiny, ktorý nám na seminári v červenej premietacej sále vysvetľoval, že v mojom filme sú škaredé kuchyne."
Hlavný hrdina, dedinský starý mládenec Pišta je dobrý človek, ale tiež nie je prototypom životného optimizmu. Ako táto postava vznikala?
"Niekedy aj podvedome zbieram motívy zo života, a z týchto fragmentov neskôr skladám časti svojich scenárov. Takto som kedysi dávno stretol zaujímavého človeka, ktorý mi hovoril o svojich problémoch so ženami. Napríklad povedal: Som starý ako Lollobrigida. Možno ani nevnímal humorný rozmer tej vety, ale vo mne to zostalo v kolonke dedinský starý mládenec."
Ako sa plnila tá kolonka?
"Aj neskôr, pri zbieraní materiálu pre Ružové sny, som si všimol dedinských starých mládencov, ktorí sa navzájom v niečom veľmi podobali - často boli malého vzrastu, radi zažartovali, mali určitý dar reči, sem tam slovami prekonávali istý svoj handicap alebo bariéru. Keď sme sedeli v kaviarni s Rudom Slobodom, ktorý napokon tiež mal čosi z toho starého dedinského mládenca, prešla okolo mladá čašníčka a Rudo s uvzatým pohľadom povedal: Túto ženu musím dostať do druhého stavu."
Tá veta sa objaví aj vo filme.
"To som vedel hneď. Alebo maliar natierač, ktorého som rád počúval, keď mal pod čapicou, mi povedal: Ja nemôžem prehrať. Ja musím vyhrať. Ja chcem lásku tigrovitú... Takže aj z takýchto impulzov vznikla tragikomická postava Pištu, ktorý pije, pretože ho ženy nechcú, a ženy ho nechcú, lebo pije. Ale aj jeho bláznivá matka, kamarát Vinco, kominár Albín a Viera, s ktorou by chcel mať Pišta dieťa. So spoluscenáristom Dušanom Dušekom sme chodili do všetkých prostredí, kde sa príbeh odohráva, pracovali sme aj v nočných smenách železničnej pošty."
Cítili ste pri nakrúcaní, že by herci, štáb vnímali neistý osud vznikajúceho filmu?
"Pravda je, že film vznikal v nervóznom období príprav 60. výročia založenia komunistickej strany. Jeden z funkcionárov sa opýtal môjho pomocného režiséra: Čo urobíme s tým Hanákom, keď znovu nakrúti trezorový film? Ale väčšina tak nepremýšľala. Bolo to obdobie plné paradoxov, takže na druhej strane si ľudia vážili prácu s niekým, kto mal filmy v trezore, pretože nechcel klamať."
Po rokoch ste s týmto filmom na festivale v Berlíne získali Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.
"Oni chceli môj film do súťaže už v roku 1988. Ale mnohí ľudia v rámci služby režimu robili aj akúsi nadprácu. Slovenskí režiséri boli v inej situácii ako ich kolegovia v Poľsku, Maďarsku i Sovietskom zväze. Tí mohli svoje najlepšie filmy uvádzať na zahraničných festivaloch, aj keď boli doma dočasne zakázané. Situácia sa aj u nás čiastočne liberalizovala a o rok sa film do Berlína predsa len dostal."
Po páde režimu, keď sa dostali do kín aj ostatné vaše trezorové filmy, ste takmer nestačili za ne zbierať ceny doma i vo svete.
"Bola to príjemná satisfakcia po všetkých tých zákazoch. I keď v dobe neslobody som tie obvinenia z existencializmu či psychoanalýzy bral do istej miery ako kompliment."
Čo je DVD edícia Slovenský film 80. rokov
Slovenský film 80. rokov je kolekciou filmov, ktorú prináša svojim čitateľom denník SME. Zbierka bola zostavená z desiatich diel reprezentujúcich to najlepšie, čo v danom období v slovenskej kinematografii vzniklo.
Na tomto mieste každý týždeň informuje o novom filme. Budúci týždeň vychádza film Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ.
Ako nakúpiť
Filmy DVD edície Slovenský film 80. rokov možno získať dvoma spôsobmi:
1. Nákup v novinovom stánku
Každý pondelok vychádza nový film a počas jedného týždňa je v predaji v sieti novinových stánkov, kde si ho môžete zakúpiť za 99 Sk.
2. Objednávka predplatného DVD edície
V prípade, že sa rozhodnete predplatiť si filmy z edície, budú vám zaslané v balíkoch po 5 DVD.
Objednávkové možnosti
Objednávka celej edície s platbou vopred. Cena filmu len 89 Sk, pričom predplatiteľ neplatí poštovné ani balné.
Objednávka celej edície s platbou na dobierku. Cena filmu 89 Sk, pričom predplatiteľ neplatí poštovné ani balné.
Objednávka vybraných titulov edície. Cena filmu 89 Sk. V prípade objednania viac ako 5 filmov predplatiteľ neplatí poštovné ani balné, v opačnom prípade uhrádza poštovné a balné vo výške 69 Sk za jeden balík.
Predplatiť edíciu si môžete na telefónnom čísle 02/59 23 33 98 alebo 02/59 23 34 11 v pracovných dňoch od 8.00 do 17.00 h.
* V prípade, že ešte nie ste členom Petit klubu a chceli by ste sa ním stať, stačí, keď zavoláte na telefónne číslo 02/59 233 393.
