Skončila strednú školu a začala pracovať v laboratóriu pivovaru v Nitre, ktorý neskôr prevzal holandský Heinken. Onedlho však zistila, že sa chce posunúť ďalej a prihlásila sa do konkurzu na post asistentky riaditeľa. Tak sa začal rýchly beh cez prekážky, ktorý ju vyniesol na miesto šéfky náboru pre PSA Peugeot Citroen. Zrejme aj preto, že jej prekážky neprekážajú - vníma ich skôr ako problémy, ktoré treba riešiť. DANIELA ZÁHORSKÁ.

Ako ste sa vlastne dostali od chémie k personalistike?

"Rýchlo som pochopila, že ak sa chcem dostať k práci, ktorá by ma viac napĺňala, musím na sebe pracovať. To znamenalo ísť popri dieťati a práci na vysokú školu a študovať jazyky, lebo bez nich sa nepohnem. Takže som sa prihlásila na Ekonomickú univerzitu a vrhla som sa na angličtinu. Keď som už mala končiť vysokú školu, chcela som prejsť na kontrolingové oddelenie vo firme. Ale vtedajší riaditeľ ľudských zdrojov, pán Lieskovský, mi povedal: "V poriadku, ale nie kontroling, pôjdete na ľudské zdroje." Prostestovala som, že o tej problematike nič neviem, ale on tvrdil, že táto oblasť mi určite bude sedieť. Tak som sa dostala na miesto referenta ľudských zdrojov."

Ako to išlo, keď ste nič nevedeli?

"Učila som sa za behu. Potom prišla nová šéfka, pani Tatiana Orglerová, a začala zavádzať nové postupy. A ja som otehotnela. Bola som úplne nešťastná - mám novú prácu, chodím na vysokú školu a teraz toto. Ale na druhé dieťa som sa veľmi tešila, takže som si povedala, že to zvládnem. Vynikajúce bolo, že ma vo firme podporili. Robila som až do konca a potom sa narodila dcérka."

Pred odchodom na materskú ste s personalistikou len začali, snažili ste sa doma niečo doučiť?

"Tatiana mi požičala odbornú literatúru, v angličtine. Okrem toho v Heinekene veľmi podporovali vzdelávanie a ja som bola pri prameni. Organizovala som školenia a tréningy - tak som vždy na ne aj chodila. Aj počas materskej ma firma podporila, chodila som na angličtinu. Ani som nezbadala ako sa minulo tých desať mesiacov doma; keď som spromovala, vrátila som sa do práce."

Aký bol návrat?

"Robila som všetko preto, aby som firme nebola na obtiaž. Chcela som ísť na plný plyn a v tom mi veľmi pomohla rodina. Po návrate ma poverili nábormi a musela som cestovať po všetkých slovenských prevádzkach, ale ja rada cestujem a nábory ma bavili."

Prečo vám pridelili túto oblasť - videli, že toto je vaša parketa?

"Človek môže mať akékoľvek dobré nástroje, ale na výber a nábor ľudí musí mať talent. Najprv som mala veľký problém odčleniť sociálne cítenie s ľuďmi od profesionálneho rozhodnutia. Tak som požiadala svoje šéfky, aby som s nimi mohla chodiť na pohovory a sledovať ich prácu. Dohodli sme sa, že ony budú viesť pohovor a ja urobím záver. Niekedy ma opravili, inokedy môj názor schválili a tak som sa oťukávala."

Ako dlho trvalo, kým ste dokázali správne odhadnúť kandidáta?

"Musíte získať skúsenosti - prvých tisíc ľudí, a potom to už ide. Za desať minút vidíte ľuďom do duše. Ale začiatky sú ťažké. Musíte sa naučiť zohľadniť skúsenosti uchádzača, ale najmä odhadnúť jeho osobnosť. Často som presvedčila manažment, aby zobrali trebárs aj absolventa bez skúseností, a nikdy som sa nesklamala."

Čo vás v práci najmenej baví, čo bol pre vás problém?

"Najväčší problém? Ja som extrovert a spočiatku ma museli upozorniť, aby som lepšie počúvala, čo ten druhý hovorí. To som sa musela naučiť - počúvať

a analyzovať. Ale baví ma všetko a ak aj mám problém, nechodím sa sťažovať. Je mi nepríjemné povedať, že niečo nedokážem. Skôr to riešim tak, že si pripravím nejaké riešenie a spýtam sa skúsenejšieho, či ho považuje za dobré."

Je toto pre vás práca na celý život?

"Myslím, že človek nájde to "svoje" do tridsiatky. Ja som dovtedy dosť tápala, mala som rôzne záujmy, a čakala som na príležitosť. Samozrejme, mala som aj šťastie, bola som v správnom čase na správnom mieste, ale verím, že príležitosti treba vyhľadávať. A som aj trpezlivá, som taký bežec na dlhé trate a verím, že všetko, čo urobíte, sa vám raz vráti - aj to dobré, aj to zlé. Mám rada svoju prácu, ľudské zdroje mi sadli a práca v PSA je pre mňa obrovská škola Som rada, že sa môžem podieľať na takom obrovskom projekte. Chcem robiť ďalej nábory ľudí, neskôr možno rozšíriť svoje aktivity a posunúť sa niekde ďalej, ale vždy to bude tímová práca."

(gal)