ú z rozpočtu peniaze, ktoré by inak mohli ísť napríklad na školstvo, sociálne veci či zdravotníctvo. Slovensko sa v tejto situácii ocitlo po júnových parlamentných voľbách.

Rozpočet vrátil na trh dôveru

Úrokové sadzby na dlhopisovom trhu v lete výrazne stúpli, najmä pre povolebnú neistotu, čo predraží štátny dlh na budúci rok asi o miliardu korún. „Zahraniční investori sa po vytvorení terajšej vládnej koalície obávali budúceho ekonomického vývoja, zmeny podnikateľského prostredia, zvýšenia deficitu verejných financií a možného odloženia prijatia eura vzhľadom na predvolebné sľuby Smeru,“ vysvetľuje nárast úrokov ekonómka ČSOB Silvia Čechovičová.

Väčšia neistota a nejasné vyjadrenia premiéra Roberta Fica ohľadom prijatia eura sa hneď po voľbách premietli na finančných trhoch zvýšením úrokov pre dlhopisy s desaťročnou splatnosťou zo štyroch na päť percent.

Po ďalších vyjadreniach premiéra a ministra financií Jána Počiatka, že sú za pôvodný plán prijať euro v roku 2009, klesli dlhodobé úroky na 4,5 percenta. „Dôvodom bola silnejšia koruna a umiernenejšia rétorika vlády, ktorá sa prihlásila k prijatiu eura v roku 2009 a premiér povedal, že urobí všetko preto, aby tento cieľ splnil,“ povedala Čechovičová.

K poklesu úrokov prispelo aj to, že vláda nenaplnila predvolebné sľuby Smeru v daniach - nezaviedla napríklad daň pre monopoly, finančné inštitúcie a nerozhodla sa zdaňovať ani dividendy. Situácia na trhoch sa upokojila, k čomu prispel vládny návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok.

Ráta s deficitom 2,9 percenta z hrubého domáceho produktu, čo je v súlade s požiadavkami na prijatie eura. „Na trh sa vrátila dôvera investorov, že plánovaný termín prijatia vláda dodrží,“ povedala Čechovičová.

Miliarda navyše?

Pred voľbami sa dlhodobé úroky pohybovali okolo štyroch percent. Po voľbách stúpli na päť percent, neskôr klesli na štyri a pol percenta. Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha sa pre nárast úrokov po voľbách zvýšia na budúci rok náklady na štátny dlh asi o miliardu korún. Stratu pripustil aj minister financií. Či to je práve miliarda povedať nechcel. „Sú to len odhady a bolo by to treba presne kvantifikovať,“ povedal Počiatek. Tvrdí, že je to iba krátkodobé, z dlhodobého hľadiska sa môže podľa neho Slovensko dostať do plusu. „Čo keď dobrou politikou neskôr získame tri alebo štyri miliardy naspäť,“ povedal minister.

Úroky zo štátneho dlhu ročne pohltia v štátnom rozpočte 20 až 30 miliárd korún. Tento rok to je zhruba 24 miliárd korún. Na budúci rok by to malo byť takmer 33 miliárd. Rozhodujúcim dôvodom, prečo úroky rastú, je drahá ropa, ktorá zvýšila slovenskú infláciu v lete až nad päť percent. Národná banka Slovenska proti nej bojuje zvyšovaním základnej úrokovej sadzby. Tým chce docieliť, aby Slovensko v budúcom roku splnilo inflačné kritérium na zavedenie eura. Inflácia preto musí klesnúť zhruba na 2,8 percenta.