Festival v Jihlave otvára dokument 103 minut z ukradeného kufru.
FOTO – DOKUMENT– FESTIVAL.CZ
Kino Dukla, Jihlava, dnes večer. Premieta sa dokumentárna detektívka, postavená okolo jednej otázky: Kto sú tí ľudia z toho kufra?
Viete, jeden kufor sa kedysi našiel v Štokholme. Celý bol vykradnutý, ostali v ňom len nevyvolané negatívy. Boli by z nich pekné turistické fotky. Zistilo sa, že je na nich skupina Aziatov a česká režisérka Lucie Králová sa ich so svojím štábom vydala vypátrať. Trvalo dva roky, kým bol film hotový. Pôvodne sa volal Ztracená dovolená, potom sa premenoval na 103 minut z ukradeného kufru. No a ním sa začína Medzinárodný festival dokumentárneho filmu Jihlava.
Jeho špecialitou bude retrospektíva Portugalca Manoela de Oliveiru. Kedysi dávno, ešte pred druhou svetovou vojnou, okúzľoval ako herec. A keď začal režírovať hrané filmy, hovorilo sa, že vytvára novú éru. Vždy zachytil trendy a niektorí historici hovoria, že bol neorealistom oveľa skôr, ako sa tento prúd podarilo zaregistrovať. Dnes má deväťdesiatosem rokov a logická je otázka: Ako sa ho podarilo presvedčiť, aby do Jihlavy prišiel?
„No, trvalo to pol roka, aj preto, že Portugalcom trvajú veci trochu pomalšie. Oliveira je ešte stále neuveriteľne vitálny, v septembri mal na festivale v Toronte premiéru jeho najnovší film. Retrospektív má po svete dosť, jeho asi presvedčilo to, že my nechceme premietať hrané, ale dokumentárne filmy,“ hovorí organizátorka festivalu Andrea Slováková.
Od de Oliveiru sa bude premietať napríklad film V Portugalsku sa už vyrábajú automobily a Famalicao. Sú z roku 1938 a 1940. Popritom bude mať dvojhodinovú prednášku.
Prehovoriť sa nechal aj Mexičan Nicolás Echevarría, na programe sú dva jeho filmy o Indiánoch. „Niekto vraví, že je to také poetické etno. Echevarría je tak trochu mystik. Nenakrúca zvonku. Najprv do indiánskej komunity prenikol, až potom vytiahol kameru a zaznamenal ich rituály,“ hovorí Slováková.
Filmov z iných kontinentov bude viac, kvôli nim sa otvorila nová súťaž Dobré dielo. A zostávajú tradičné: Česká radosť a Medzi morami (v nej sú filmy z regiónu medzi Baltom a Jadranom – i Cesta za snom Jara Vojteka a Iné svety Marka Škopa).
Už aj železničiar, zubár a kníhkupec rozhodovali o tom, kto vyhrá v Českej radosti. Jedno miesto v porote je totiž vždy voľné pre obyvateľa Jihlavy. Ich robota sa ešte neskončila. Teraz vystupujú v novom filme Filipa Remundu Setkat se s filmem.
Každý z nich si vybral jedného režiséra, šiel za ním a ponúkol mu tému. Tak napríklad Karel Vachek, vedúci katedry dokumentu na FAMU, by sa raz mohol pozrieť na to, ako ťažko sa dá v Jihlave dostať k športovým potrebám a že vlastne niet kde poriadne športovať.
Remundov film je akýmsi pátraním po stave českého dokumentu a festival bude uzatvárať. Festival, ktorý má desať rokov a tento raz ho sprevádza slogan Nikdy nebylo líp.
„Zdá sa vám to optimistické zvolanie? Tak jednoznačne to nevidíme,“ hovorí Slováková. „Áno, naša ekonomika sa zlepšuje, ľudia majú lepší prístup k vzdelaniu, je väčšia sloboda a aj dokumentov je v kinách stále viac. Ten slogan však možno vnímať aj ironicky, ako skrytú obavu, či túto situáciu dokážeme využiť a či nám bude dobre aj naďalej.“
