iny a zasahuje aj dýchací systém, odmietal.
Počas letnej vojny v Libanone svetové médiá priniesli zábery ťažko popálených ľudí. Lekári vtedy hovorili, že zranenia pravdepodobne spôsobil fosfor. O tom, že ho Izrael používa, informoval aj libanonský prezident Emil Lahúd.
Izrael tvrdí, že fosforové bomby používal len na vojenské ciele a v otvorenom priestore a všetko sa dialo v súlade s medzinárodným právom. Bomby zranili veľa ľudí, najmä civilistov, upozorňujú zasa Libanončania. Svetielkujúci fosfor sa vo vojne používa aj na ľahšiu identifikáciu terčov.
Viac humanitárnych organizácií si myslí, že fosforové granáty by mali byť zaradené medzi chemické zbrane, lebo napádajú aj dýchací systém. Ak by sa to stalo, boli by automaticky ilegálne. Teraz je ich používanie sporné, ale všeobecne sa uznáva, že sú príliš kruté a armády sa im skôr vyhýbajú. Fosfor sa prvýkrát vo výzbroji armády objavil počas 1. svetovej vojny. Pred dvoma rokmi sa ukázalo, že fosfor použili Američania pri operáciách v irackom meste Fallúdža. Fosforová munícia je zakázaná podľa tzv. tretieho protokolu Ženevskej konvencie. Izrael ani Spojené štáty ho nepodpísali.
Izrael už čelil kritike za to, že počas vojny v Libanone používal trieštivé bomby, ktoré mrzačia a zabíjajú libanonských civilistov aj po skončení vojny. Aj trieštivé bomby by mali byť podľa ľudskoprávnych organizácií zakázané, lebo nezasahujú len vojenské ciele, ale aj civilistov.
V Libanone je podľa OSN asi milión nevybuchnutých trieštivých bômb. Pretože sú v troskách domov zničených izraelským bombardovaním, na poliach či v korunách stromov a často sa podobajú na hračky alebo ovocie, predstavujú vážne nebezpečenstvo.
Z použitia trieštivých bômb na severe Izraela obvinila organizácia Human Rights Watch aj libanonské hnutie Hizballáh, ktoré tiež nevidelo rozdiel medzi vojenskými a civilnými subjektmi.
Autor: Tel Aviv
