demdesiatych a osemdesiatych rokov, ktorá je inštalovaná v bratislavskom Dome umenia do 25. októbra.
Jej kurátor Ľubomír Longauer totiž už dlhšie svojím sústredeným výskumom tvorby a použitia písma u nás dokumentuje skutočnosť, že typografia je jedným z výrazných znakov kultúry a kultúrnosti národa.
Je jednou z tých vecí, ktoré pokladáme za prirodzené a obyčajné až dovtedy, kým neprestanú fungovať.
Laický čitateľ, prirodzene, venuje prvoradú pozornosť významu napísaného, a nie jeho výtvarnej hodnote, pritom ho často k danému textu priláka práve jeho typografia. Navyše, samotná grafická úprava textu do podoby, v akej sa dostáva k čitateľovi, je len časťou celého komplexu typografie.
Ak hovoríme o dominancii obrazu v súčasnej kultúre, často si neuvedomujeme, že písmo vo všetkých podobách spoluvytvára našu každodennú vizuálnu realitu a v mnohých prípadoch sa stáva až obrazom (a to nielen v prípade nelatinských písem, ktoré vnímame skôr z estetického hľadiska).
Svoj výskum typografie na Slovensku zameral Ľubomír Longauer práve na rozšírené chápanie oblasti typografie. Prvú časť prezentoval pred dvomi rokmi výstavou Slovenská typografia 20. storočia I. (1918 - 1970) a časopisom Grif Graf. Sprístupnil tým kultúrno-spoločenské súvislosti, ktoré boli zanedbávané alebo nepovšimnuté (napríklad začiatok záujmu slovenských autorov o tvorbu písma, rozsiahla časopisecká produkcia).
Vtedy sa cielene zameral aj na zaznamenávanie rôznych polôh výtvarnej práce s písmom u našich autorov – od knižnej grafiky cez vizuálnu identitu po voľnú tvorbu, ktoré sú rozsiahlo predstavené aj na súčasnej výstave v Dome umenia.
Diváka zaujme rozmanitosť autorských prístupov k používaniu písma a plynulý rytmus výstavy, kde sa voľne prelínajú drobné dizajnérske práce, plagáty, značky a maľby alebo objekty s použitím typografických prvkov.
Užšia selekcia prác by vari pomohla nezorientovanému divákovi, ktorý sa môže strácať v množstve tvarov, znakov, vizuálnych skratiek, ďalších významov.
Predstavenie čo najväčšieho výberu prác jednotlivých autorov bolo však kurátorovým zámerom. Ako hovorí „v protiklade s našou súčasnou preferenciou bieleho priestoru poloprázdnej galérie".
Výber priestoru na výstavu nebol náhodný – Dom umenia je už dlhšie predmetom diskusií o jeho ďalšom využívaní, v ktorých svoju rolu zohrali aj návrhy na zriadenie umelecko-historického múzea.
A náhodným nebol ani výber času, výstava je najväčšou sprievodnou akciou tohtoročného Trienále plagátu Trnava, ktorého hlavným organizátorom je Galéria Jána Koniarka.
Obidve akcie sa navzájom podporujú, medzinárodné trienále je obohatené takouto výraznou reflexiou domáceho prostredia a „typografiu" mohlo počas otvorenia trienále vidieť množstvo zahraničných hostí.
Autor: MÁRIA RIŠKOVÁ(Autorka je kunsthistorička a kultúrna manažérka)
