Prezidenta Vladimira Putina a fínsku prezidentku Tarju Halonenovú po tradičnej spoločnej fotografii čakali tvrdé rokovania o energetickej politike.
FOTO – REUTERS
tifikovať dohodu o využívaní energií, na ktorú ho vyzývali predstavitelia členských štátov únie.
Prezidenti a premiéri krajín EÚ sa včera zachovali nezvyčajne skromne, keď celý odkaz únie Putinovi prenechali jedinému mužovi, fínskemu predsedovi vlády Mattimu Vanhanenovi. Zrušenie inak zvyčajného rozdelenia tém medzi niekoľko štátnikov malo prozaický dôvod: únia sa chcela vyhnúť názorovej nezhode priamo pred očami ruského vládcu.
Potreba hovoriť pred Putinom jedným hlasom bola hlavnou témou popoludňajšej debaty šéfov únie na ich summite vo fínskom pretekárskom stredisku severských športov sto kilometrov severne do Helsínk. Išlo o generálnu skúšku, pretože neskoršia večera európskych lídrov s ich ruským partnerom bola stredobodom niekoľkohodinovej schôdzky.
Hoci sú všetky európske štáty v rôznej miere závislé od dodávky ruskej ropy a plynu, každý má k ríši na východnej hranici únie iný vzťah. Tesne pred summitom preto narástla nervozita, aby rozdiely v náhľade na Moskvu neoslabili úniu a Putinovi neumožnili využiť to vo svoj prospech.
„Mnoho z vystúpení vrátane môjho upozorňovali, že je nezmysel robiť názorové rozdiely a panovala zhoda nechať to na Fínov,“ povedal český prezident Václav Klaus.
Vanhanen mal za úlohu Putinovi oznámiť, že únia ako najväčší a platobne najspoľahlivejší klient ruských energetických monopolov počíta s ďalším zvýšením odberu ich ropy a plynu. Výmenou za to chce záruku bezpečnosti dodávok a ochránu európskych investícií v Rusku.
Britsko-holandský Shell prišiel nedávno o 16 miliárd eur, ktoré investoval do ropovodu v Sachaline, pretože sa znepáčil štátnemu monopolu Gazprom. Európske vlády preto čelili tlaku, či za to uštedria Putinovi tvrdé slová. Tie mu Vanhanen sľuboval pred včerajším banketom aj za vraždu novinárky Anny Politkovskej a za pokračujúcu blokádu Gruzínska.
Súčasťou príprav únie na Putina bola aj debata o energetike. Európske vlády plánujú investovať do obnoviteľných zdrojov, obmedziť plytvanie energiou a pre väčšiu efektivitu vo využívaní zdrojov prepojiť národné elektrické siete a plynové potrubia.
Klaus loboval za uhlie, Fico priznal našu závislosť
LAHTI – Český prezident Václav Klaus sa včera predstavil v Lahti opäť ako solitér. Slovenský premiér Robert Fico sa vystúpeniami o energetickej bezpečnosti zaradil medzi štáty, ktoré konštatovali známu skutočnosť, že sú od ruských dodávok úplne závislé.
Rastúca závislosť od dovozu energií z Ruska je podľa Václava Klausa dôsledkom toho, že európske krajiny dostatočne nevyužívajú svoje vnútorné zdroje - a podľa neho je to uhlie a jadrová energia. Debata o stratégii únie, ako sa vyrovnať s hroziacim nedostatkom energie, sa preto musí začať tým, že sa „opustia niektoré tabu vnútené“ v posledných rokoch – „o tom, že sa nesmú používať elektrárne parné, uhoľné a jadrové,“ povedal český prezident.
Diskusia v Lahti ho v tomto smere neuspokojila. „Ak počas dvojhodinovej debaty nebolo nahlas vyslovené slovo jadrový, tak to nie je vážna debata o energetickej politike,“ vyhlásil Klaus, ktorý k nej úniu včera vyzval.
Podobne sa Klaus vymedzil - aktuálne voči britskému a holandskému premiérovi - na tému globálneho otepľovania. Únia ho považuje za vážny problém a Tony Blair s Janom Petrom Balkenendom krátko pred summitom napísali list, v ktorom svojich kolegov naliehavo varovali, že únia má v tejto veci desať-pätnásť rokov, aby zabránila katastrofe na kontinente.
Český prezident to odmietol a reagoval silnými slovami: globálne otepľovanie označil za fatálny omyl súčasnosti.
(šaf)
