V prvej zóne sú optimálne podmienky vzhľadom na všetky ekologické faktory, ktoré podmieňujú pestovanie určitého ovocného druhu. V druhej zóne sú niektoré nepriamo pôsobiace faktory menej vhodne rozložené, avšak správnou agrotechnikou možno dosahovať pravidelné a kvalitné úrody. Tretia zóna už nie je vhodná na trhové (produkčné) ovocinárstvo. Je určená na samozásobiteľské či rekreačné pestovanie ovocných druhov v záhradkách. Štvrtá zóna je pre pestovanie daného ovocného druhu nevhodná. Aj tu sú však výnimky.

Pri výbere konkrétnych stanovíšť treba uprednostňovať lokality, v ktorých sa pestovanie jednotlivých ovocných druhov v minulosti osvedčilo. V daných záhradkách môže byť dodržiavanie druhovej i odrodovej rajonizácie veľkou pomôckou pri úspešnom pestovaní jednotlivých ovocných druhov.

Uveďme príklad rajonizácie u nás najrozšírenejšieho ovocného druhu - jablone. Jabloň si vyžaduje priemernú ročnú teplotu 7 až 9 stupňov, slabo kyslú až alkalickú pôdu (pH 6,2) s obsahom humusu nad 2 percentá. Kvalita a produkcia jabĺk je ovplyvnená pravidelnou doplnkovou závlahou a dôležitá je aj expozícia svahov. Jablone sa u nás i v Českej republike pestujú v troch zónach, ktoré sa členia podľa nadmorskej výšky, priemernej ročnej teploty a ročného úhrnu zrážok:

1. zóna zahŕňa teplú oblasť s pozemkami do nadmorskej výšky 200 až 300 metrov, teplotou nad 7,5 stupňa, zrážkami 450 až 600 milimetrov.

2. zóna predstavuje strednú oblasť, čiže pozemky do nadmorskej výšky 300 až 500 metrov s teplotou nad 7 stupňov a zrážkami 500 až 800 milimetrov.

3. zónu tvorí chladná oblasť s veternými vyššími polohami - do 600 až 700 metrov nad morom, teplotou nad 6 stupňov a zrážkami nad 800 milimetrov.

Pri všetkých zónach vhodnosti treba z pestovania vylúčiť mrazové kotliny, zamokrené pozemky a severné svahy. Vo vyšších polohách sú pôdy kyslejšie, plody dozrievajú dlhší čas, vyfarbujú sa na úkor kondície a životnosti stromov, ich skladovateľnosť však býva dlhšia. Počíta sa tu predovšetkým s produkciou pre vlastnú spotrebu.

Na diskusiu je vhodná súčasná tendencia rozširovania napríklad broskýň, orechov kráľovských, marhúľ a iných druhov do chladnejších a vyšších polôh (teda mimo vhodných zón). Záhradkári majú v tomto smere prím. Umožňuje im to globálne otepľovanie a ich príslovečná starostlivosť o každý vysadený strom či krík.

Prof. Ing. IVAN HRIČOVSKÝ, DrSc.