Môj svokor je ešte aj po svojej sedemdesiatke vášnivý rybár. Kedykoľvek prídeme na vidiek, vezme si udice a celý deň strávi na rybačke pri rieke. Mám o neho strach. Vždy si hovorím čo ak sa pošmykne, spadne do rieky, alebo dostane úpal? Veď okrem komárov tam nikto široko-ďaleko nie je! V rodine mu však nikto nič nepovie, pretože je to jeho celoživotné hobby a má z rybačky ohromnú radosť. Ísť na ryby znamená stráviť pri vode celý deň, často bez úlovku. Pretože ja rybár nie som, nechápem, ako takáto vec dokáže niekoho pohltiť.
Na rozdiel odo mňa je však v Japonsku rybárov veľa. Krajina je obklopená morom, okrem toho je tam veľa jazier a riek, čo rybárov priťahuje. A máme toľko obchodov s rybárskymi potrebami! Keď cestujete autom smerom von z mesta na Slovensku, vozovku lemujú obchody s nábytkom a vedľa nich sú vždy nákupné centrá pre domácich majstrov a záhradkárov. V Japonsku je kombinácia obchodov celkom iná. Tam je vždy obchod s rybárskym náčiním a vedľa buď obchod s potrebami na golf, alebo s fotoaparátmi a kamerami, alebo s výbavou pre biznismenov. Keby ste v Japonsku vstúpili do rybárskych potrieb, boli by ste prekvapení, aké všelijaké pomôcky pre rybárov sú na trhu. Japonsko totiž nie je známe iba ako producent automobilov a elektroniky, ale aj kvalitného rybárskeho náčinia zvučných značiek.
Keď máte v rodine rybára, občas všetci tŕpnete, či sa vráti domov živý a zdravý. Zvlášť, keď ho láka rybačka pri oceáne, ktorá ponúka veľa spôsobov lovu - z brehu, z člna, zo skál trčiacich na pobreží. Každý spôsob lovu prináša iné úlovky, iný druh rýb. Loviť pri oceáne je však riskantné. Rybára môže ľahko zmiesť zo skaly do mora silné vlnobitie. Môže sa pošmyknúť, spadnúť zo skaly a silný prúd ho vtiahne do mora. Rybárčiť v noci a sám sa považuje za nebezpečné. Každý rok vraj takto v Japonsku pri rybačke zahynie viac ako sto rybárov.
Môj strýko, manžel otcovej sestry, mal tiež rád rybačku. Minulý štvrtok ráno sa vybral sám loviť ryby k oceánu, pravdepodobne zo skál, tak dve hodiny jazdy autom od mesta. V ten deň sa domov nevrátil a nedvíhal rodine ani mobilný telefón. Neprišiel domov ani v piatok. V sobotu zazvonil jeho manželke telefón. Bola to polícia. Na brehu oceánu si vraj všimli podozrivé auto, ktoré tam bolo zaparkované bez pohnutia pár dní. Majiteľa vyhľadali podľa poznávacej značky.
Teta s deťmi sa teda vybrala na miesto, kde našli auto. Na druhý deň objavili záchranári aj telo muža plávajúce na hladine oceánu. Bol to môj strýko. Jeho telo bolo doráňané, vo vode bolo zrejme tri dni. Manželka musela potvrdiť totožnosť manžela a otca detí.
Túto správu som sa dozvedel od mamy telefonicky minulý pondelok. Je to bolestné a smutné, keď si spomeniem na žiaľ, aký prežíva teta a jej deti. Strýko mal rád rybačku. Býval vždy veľmi šťastný, keď našiel dobré rybárske miesto.
Masahiko
