„Nápad vytvoriť Satisfactory sa nám v hlavách zrodil asi pred troma rokmi. Váhal som, hudba šesťdesiatych rokov je de facto mojím hobby, spočiatku som bol opatrný. No zároveň som si uvedomoval, že by bolo zaujímavé sprostredkovať ľuďom to, čo ma na sixties tak upútalo - a tým je síce nehmatateľná, ale o to intenzívnejšia energia hudby,“ vysvetľuje Laco Lučenič.
FOTO – S. ĎURIŠOVÁ
Šesťdesiate roky naživo, ale nie cez kopirák, dalo by sa napísať o výpravnej hudobnej šou Satisfactory, s ktorou je v súčasnosti na turné známy spevák, skladateľ a multiinštrumentalista LACO LUČENIČ.
„Nechcel som, aby si ľudia o Satisfactory mysleli, že ide o akýsi revival. Tejto polohe sa cieľavedome vyhýbam. Stavil som na rozdiel medzi dneškom a sixties a snažil som nastoliť malý problém, ako by hudba šesťdesiatych rokov vyzerala teraz,“ hovorí bratislavský hudobník, ktorý na aktuálnych koncertoch hrá prepracované hity od The Byrds, Boba Dylana alebo The Who s novým moderným zvukom a piesne dopĺňa fundovanými komentármi.
Satisfactory malo premiéru v roku v divadle Astorka v roku 2004 a v týchto dňoch vychádza aj výpravné z DVD z tejto šou Live at Astorka.
Ako by ste charakterizovali Satisfactory? Je to koncert, divadelné predstavenie alebo niečo medzitým?
„Pokojne by som mohol povedať, že je to normálny koncert s tým rozdielom, že obsahuje atribúty, ktoré u nás nie sú úplne bežné a kladú dôraz na vizuálnu stránku veci.“
Ako dopadli prvé koncerty, ktoré ste prvýkrát odohrali mimo Astorky?
„Som veľmi spokojný. Na začiatku som povedal dosť odvážnu vetu: 'Ak ľudia prídu, tak budú moji.' Nakoniec ich prišlo veľa a vďaka energii, ktorú táto muzika má, boli fakt všetci moji. Ľudia tancovali a reagovali aj na momenty, o ktorých som si dovtedy myslel, že zaujímajú len mňa.“
Koľko rokov ste vlastne neboli na turné?
„Asi dvanásť rokov. Naposledy som bol na šnúre s Limitom a neskôr sme s Mekym Žbirkom hrali sme pesničky The Beatles len ako duo. Je pravda, že som mal „šnúrovania“ dosť. Prúdy, Fermáta. Modus, Limit. Len keď zoberiem Modus, tak sa mi vybaví aj 300 koncertov ročne. Človek si potom ľahko vytvorí averziu ku koncertovaniu v nasledujúcich storočiach.“
Vidíte nejakú súvislosť medzi Satisfactory a koncertmi s Limitom?
„Nie. Vari jedinú – beatlesácku pesničku Norwegian Wood. A tá vlastne určuje aj charakter Satisfactory, kde sa miešajú živé zvuky so samplami a elektronikou, lebo hrať na indický sitár, bez ktorej sa táto skladba nezaobíde a zároveň spievať, sa nedá.“
Ako vníma Satisfactory vaša generácia a ako mladí ľudia?
„Mladých oslovuje novodobá nadupanosť starých pesničiek a ako aj to, že sú samé o sebe výnimočné, lebo spoluvytvárali jedno výnimočné obdobie a ich energia je večná. V prípade starších je to hlavne o nostalgii. Našťastie mám k týmto pesničkám srdcový vzťah a som zaočkovaný proti tomu, aby som sa k nim správal ako diletant.“
Ako zapadol do predstavenia váš hosť Marián Varga?
„Marián Varga je človek, ktorý má veľmi veľa spoločné s ideami šesťdesiatych rokov. Je najdôležitejšou súčasťou skvelých vecí, ktoré vznikli v slovenskej hudbe. Stačí len menovať album Zvonky, zvoňte z roku 1968, ktorý v kontexte obdobia znie rovnako dobre ako vtedajšie nahrávky z Británie. Je to výnimočný hudobník, o jeho talente vedeli ľudia aj spoza železnej opony. V Satisfactory má vlastný blok, v ktorom hrá Bernsteinovu Ameriku z muzikálu West Side Story. Túto skladbu hrala v 60. rokoch skvelá anglická skupina Nice s Keithom Emersonom. Okrem toho sa nám podarilo vytvoriť úchvatne psychedelickú verziu starej prúdovskej pesničky S rukami vo vreckách, ktorá patrí k vrcholom večera.“
Považujete sa za krstného otca 60. rokov?
„Nič podobné. Baví ma to, ale je pravda, že ma to odlišuje od iných hudobníkov. Šesťdesiate roky sú prítomné skoro v každom hudobnom hnutí. Počuť ich v punku, ako aj v súčasnýchThe Strokes alebo Arctic Monkees, a to nehovorím o britpope, ktorý spustil vlnu záujmu o túto hudbu. Ten, kto sa o sixties začne zaujímať, čaká ho pozoruhodný výlet.“
Myslíte si, že keď niekto chce hrať rock, mal by poznať jeho históriu?
„Môže a nemusí. Všetko je na jednotlivcovi. A to má nejaký význam pre vašu hudbu, tak prečo nie. Na druhej strane sa pokojne môže pohŕdavo vyjadrovať o čomkoľvek a tvrdiť si svoje, ale nech to funguje.“
Práve v týchto dňoch vychádza DVD s projektom Satisfactory. Vie sa, že pripravujete aj nový album. To znamená, že ako porotca SuperStar sa ocitnete na druhej strane barikády, nie?
„Už čakám na reakcie typu: 'Aha, to je ten Lučenič, tak sa ukáž, keď si bol taký múdry.' To, že som bol v SuperStar, kladie predo mňa nové výzvy. Moji fanúšikovia vedia, čo odo mňa môžu očakávať. Mojou ctižiadosťou je, aby som svojou hudbou potešil práve tých, ktorí mali predtým k mojej osobe plytký vzťah.“
