Bulhari si prezidentskú volenú kampaň príliš nevšímali. Prednosť majú každodenné problémy, napríklad zohnať uhlie.
FOTO – REUTERS
SOFIA - Bulharskom tento rok hýbu dve udalosti. Vstup do Európskej únie od 1. januára 2007 a zajtrajšie prezidentské voľby. Zatiaľ čo vstup do únie robí radosť väčšine politikov a 65 percentám obyvateľom, polovicu Bulharov trápi chudoba. Hovorí sa o nej v každých voľbách a rovnako je to aj tento rok.
Vo voľbách má najväčšiu šancu získať svoj druhý mandát doterajší prezident a bývalý šéf vládnych socialistov Georgi Parvanov. Od pádu komunistického režimu v roku 1989 sa v Bulharsku nepodarilo opakovane zvíťaziť vo voľbách žiadnemu prezidentovi ani politickej strane. Parvanov pravdepodobne bude prvý, komu sa to podarí.
Má podporu vládnych socialistov a asi 44 percent voličov rozhodnutých ísť voliť. „Jeho najväčším nepriateľom je voličská apatia,“ vyhlásil socialistický premiér Sergej Stanišev. Volebná účasť sa totiž zrejme nedostane nad 50 percent, čo automaticky znamená, že o víťazovi rozhodne až druhé kolo volieb.
Prezidentov najväčší súper, extrémny nacionalista Volen Siderov by získal 23 percent hlasov a nezávislého kandidáta Nedelča Beronova, ktorého podporujú pravicové strany, sa chystalo voliť 18,3 percenta respondentov.
Európska komisia koncom septembra odporučila, aby Bulharsko s Rumunskom vstúpilo do únie, čo je úspech pripisovaný aj Parvanovovi. Súhlas so skorším dátumom sprevádzajú tvrdé podmienky, predovšetkým reformy v súdnictve, zosilnenie boja s korupciou a organizovaným zločinom. Bulharsko bude najchudobnejšou krajinou únie. Aj keď mzdy v Bulharsku stúpli od roku 2001 o vyše 40 percent, podľa prieskumu z minulého roku žije takmer polovica obyvateľov z menej než dvoch eur denne. Kúpna sila je nižšia než pred pádom komunizmu v roku 1989.
V Bulharsku, ktoré je od marca 2004 členom Severoatlantickej aliancie, vládne od minulého roku široká koalícia Bulharskej socialistickej strany (BSP), ktorá do vlády prizvala DPS a doterajšie vládne árodné hnutie Simeon II. (NDS II.) bývalého premiéra a niekdajšieho cára Simeona Saskoburggotského.
Vláde sa zatiaľ vyhýbajú politické otrasy, čaká ju však boj s organizovaným zločinom a korupciou, ktorá zasahuje aj na najvyššie miesta. Nájomní vrahovia napríklad zavraždili od roku 2001 asi 150 ľudí vrátane popredného bankára, majiteľa futbalového mužstva či pracovníkov colných orgánov.
