h duchovných so Štátnou bezpečnosťou, lebo pohoršujú veriacich a narušujú jednotu cirkvi.
Podľa krakovskej kúrie sa Isakowicz-Zaleski správa „ako inkvizítor, nemilosrdný a bezohľadný žalobca“. Poľský primas, kardinál Józef Glemp pátra označil za „nadeštebáka“, ktorý „stopuje duchovných po celom Poľsku“, aby ich hanil vo svojej knihe.
Za kňaza sa postavili jeho priatelia z čias disentu. „Nazývať prenasledovaného pátra inkvizítorom a bezohľadným žalobcom je nespravodlivé a uráža to aj osobnú dôstojnosť duchovného, ktorý bol zbavený základného práva na obranu,“ píše sa v petícii.
Katolícki biskupi sľúbili zriadiť komisiu historikov, ktorá prebáda tému „výnimočných prípadov spolupráce duchovných s komunistickými tajnými službami“.
Podľa kardinála Stanislawa Dziwisza páter výrazne prekročil kompetencie, keď sa pustil do „divej lustrácie“, v ktorej pre mnohých kňazov len podozrenie znamená aj odsúdenie.Páter preto dostal v máji pokarhanie, ale o mesiac sa už s Dziwiszom dohodol, že môže vo výskume pokračovať. Začiatkom októbra odovzdal nakladateľstvu Znak rukopis svoje knihy o duchovných a tajnej polícii.
