|
|
Mal to byť bezproblémový prezident. Jeho predchodca Ezer Weizmann odišiel pre podozrenia z korupcie. Zdalo sa, že Moše Kacav vráti úradu prezidenta dôstojnosť.
Mal na to všetky predpoklady. Hoci bol dlho v politike, stále sa vedel rozprávať s ľuďmi. Mal päť detí, prívetivú manželku a žil podľa židovskej tradície. Nepochádzal z prostredia takzvanej židovskej inteligencie, ktorá má spôsoby i vzdelanie, aj istú nadradenosť. Vyrástol v stanovom tábore medzi iránskymi imigrantmi, ako prvý zo svojho mesta získal univerzitný titul a podporoval aj súrodencov. Človek z ľudu.
Pochopil, že prezident sa nemusí miešať do politiky. Chodil do zahraničia, sympatie si získal, keď si na pohrebe pápeža Jána Pavla II. podal ruku s vtedajším iránskym prezidentom Mahmúdom Chatámím a prehodil s ním pár slov v rodnej perzštine. Má prirodzený šarm a na rozdiel od väčšiny izraelských politikov je skôr ústretový ako agresívny.
Nikto nečakal, že Izrael napokon „spopularizuje“ nechutným spôsobom. Prezident, ktorý sa hlási k rodinným hodnotám, môže byť obvinený zo znásilnenia dvoch podriadených a ďalších trestných činov. Hoci je ešte všetko otvorené, môže sa stať, že starobu strávi vo väzení.
Izraelčania hovoria, že niečo také by sa pred desiatimi rokmi neprevalilo. Izrael vtedy žil v období machov, keď sa predpokladalo, že vplyvný a mocný muž má právo vydržiavať si hárem. Aj dnes sa nájdu politici, ktorí hovoria, že Kacav doplatil na „šialené feministky“, čo poľujú na každého muža.
Kacav sa napriek všetkému usmieva. Keď sa ho opýtali, prečo, povedal, že vie, že je nevinný.
