|
|
V hanbe napokon nezostal, Žilinčania boli po slabom výkone radi, že si odviezli aspoň bod za remízu 1:1.
Prevzali ste mužstvo, gniavené prehrami, s psychikou klesajúcou k nule. Čo vy na to?
„Takýto pád môže postihnúť každého. Zažil som to aj ako hráč, aj ako tréner. Bolo dobre, že som videl hráčov v akcii už v Banskej Bystrici, urobil som si určitý obraz. Problémom boli výsledky, herný prejav nie je až taký zlý. Potrebujeme sa len prepracovať k agresívnejšiemu spôsobu hry.“
Viacerí považujú váš pokus vytiahnuť Trenčín z dna za nesplniteľný. Uhrali ste remízu s lídrom, ale zostali ste poslední. Prečo ste na trenčiansku ponuku vlastne pristali?
„Ako bývalý kouč Olomouca som bol ešte zmluvne platený, ale netrénoval som. Rozhodol som sa, že nebudem iba sedieť doma a čakať na výplatu. V Trenčíne mám dve šance: ak sa nedostaneme do osmičky, máme stále druhý pokus v baráži. Prišiel som, aby sa mužstvo v lige zachránilo. To je pre mňa najdôležitejšia výzva.“
Tabuľkového suveréna ste potrápili, dokonca ste skôr stratili dva body, ako jeden získali. Súhlasíte?
„Hráči dokázali najmä sami sebe, že na to majú, aby hrali úspešne s každým. Musia však stále na sebe pracovať. Môžu ísť hore, no nebude to ľahké.“
Trenčín často zomiera na streleckú bezradnosť - hráči nedokážu premeniť ani najvyloženejšie šance. Veď v sezóne sa strelecky nepresadil jediný útočník. Je to pre vás veľký problém?
„Nebudem na tým nariekať. Je dobré, že si hráči šance vypracujú. Postupne prídu góly.“
Pred koncom zápasu si vraj skalní na tribúne hovorili: nová „palička“ by to tu predsa len mohla udirigovať k záchrane. Dáte im za pravdu?
„Posun v kabíne už cítim. Musíme ho však zúročiť aj bodmi. Minimálne na záchranu v baráži tím má. A ak existuje teoretická možnosť, že sa baráži vyhneme, tak sa o túto šancu pobijeme.“
Autor: RÓBERT MICHUDSKÝ
