Vladimír Morávek s Divadlom Husa na provázku v Brne sa znova vracia k Dostojevskému.
FOTO – ČTK
Svlékání z kůže – souborné uvedení projektu Sto roků kobry, dvanáctihodinová scénická freska na téma Dostojevskij • Scenáre: Luboš Balák, Josef Kovalčuk, Vladimír Morávek, Petr Oslzlý, J. A. Pitínský, Peter Scherhaufer • Réžia: Vladimír Morávek • Dramaturgia: Barbara Vrbová • Kostýmy: Kamila Polívková, Sylva Zimula Hanáková • Scéna: Jan Štěpánek • Hudba: Petr Hromádka • Dramaturg projektu: Petr Oslzlý • 1. premiéra 14. 10. v Divadle Husa na provázku Brno v rámci festivalu Idioti na Provázku; 2. premiéra 28. 10. v Divadle Archa Praha
Každý horolezec dosvedčí, že výstup na najvyššiu horu sveta je čosi mimoriadne a povznášajúce. A pre každého divadelníka je podobne mimoriadnym a povznášajúcim zážitkom vystúpiť na veľhoru zvanú Fjodor Michajlovič Dostojevskij.
Divadlo Husa na provázku v Brne si ten opojný zážitok dožičilo v rokoch 2003-2006 až štyri razy. Pod vedením režiséra Vladimíra Morávka zinscenovalo štyri veľké romány: Zločin a trest, Idiot, Besi a Bratia Karamazovovci; celú tú divadelnú quatrológiu nazvali Bestiář podle Dostojevského a vnímajú ju ako cestu krížových zastavení pri obrazoch Zločin – Pád – Smrť – Vzkriesenie.
A všetky štyri krížové zastavenia tohto veľké divadelného dobrodružstva venovali jednému zo zakladateľov Divadla Husa na provázku – zosnulému Petrovi Scherhauferovi, ktorý práve Karamazovovcov inscenoval v tomto divadle už v roku 1981. Vrátili sa k nemu in memoriam po štvrťstoročí, ale nevrátili sa k nemu pietne, aby „oprášili spomienku“.
Obrátili sa k Dostojevskému preto, prečo aj kedysi Scherhaufer: aby zistili, či jeho znepokojujúci obraz „sveta bez Boha“ je ešte stále aj obrazom nášho sveta, a či sa náhodou v omnoho temnejších farbách nerozprestrel aj nad storočím dvadsiatym prvým. Väčšmi než kriminálne príbehy románov zaujali Morávka a jeho hercov otázky metafyzické, divadelné skúšky boli čímsi na spôsob terapie, mučenia, exorcizmu a vykúpenia.
Ale postupné skúšanie jednotlivých opusov v priebehu štyroch rokov akoby Divadlu Husa na provázku nestačilo. Po štyroch premiérach a mnohých reprízach sa pustili do diela ešte raz a vytvorili z tých štyroch inscenácií obdivuhodný opus, ktorý po prvý raz zahrali v sobotu 8. októbra v dvanásť a polhodinovom predstavení: začalo sa o desiatej dopoludnia, skončilo sa presne o pol jedenástej. A keďže diváci sú bytosti materiálne, ubezpečili nás na pozvánke: „Stravování pro obecenstvo zajištěno, lékařská asistence rovněž.“ Sľub splnili.
Celý ten maratón nebol iba jednoduchým zoradením štyroch inscenácií, ktoré sú na repertoári divadla, v jednom dni chronologicky za sebou. Bola to veľmi pôsobivá montáž a koláž poskladaná z jednotlivých častí tých štyroch inscenácií. Po hodinovej časti z Besov napríklad nasledovala 75-minútová sekvencia z Idiota, po nej vyše hodinová pasáž opäť z Besov: Stavrogin je ďábel a podobne. Príbehy a časti Dostojevského románov sa tu ocitali akoby simultánne alebo paralelne – nie chronologicky – zoradené na princípe kontrastu či synchrónnosti alebo inokedy vzájomnej kontroverznosti alebo zasa bizarnej podobnosti.
Vôbec to nerušilo, naopak: bolo to celkom reálne a prirodzené. Ako keď v živote bežia, pretínajú sa a opäť sa míňajú ľudské osudy. Herci sa ocitali v nezvyčajných situáciách, keď museli „preskočiť“ počas krátkej pauzy z jednej postavy do inej, no po vyše 12 hodinách bolo jasné, že najmä mužská časť súboru na tomto sizyfovskom údele neobyčajne vyrástla.
Napokon, keď sme prešli peklom a očistcom temného sveta Dostojevského príbehov, po „karamazovovskej“ spovedi pred súdom a po zmierení, pozvali herci divákov k stolu na scéne a pohostili nás chlebom a vínom. Akoby sme sa vrátili do antického Grécka: po katarzii nasledovalo obcovanie. Dvaja, čo sme tam boli zo Slovenska, sme si v duchu pripili s Dominikom Tatarkom. Bolo by sa mu tam páčilo.
Autor: MARTIN PORUBJAK (Autor je dramaturg SND a režisér)