Hoci aj u nás sa už všeobecne rozšírilo presvedčenie, že reklama je nesmierne otravná, nudná a úplne zbytočná, trocha sa zabúda na to, koľko vecí existuje najmä vďaka nej. Máloktorá brandža má dnes toľko kontrolných mechanizmov. Ochrana spotrebiteľa pred klamlivou propagáciou síce zďaleka nedosiahla dokonalosť, ale ešte nikdy nebola účinnejšia a trend sa vyvíja pozitívne.

Príkladov z novších dejín, keď sa reklamy z médií úplne vytratili, je nesmierne málo. Jeden z týchto okamihov nastal hneď po teroristických útokoch 11. septembra 2001 a v nasledujúcich dňoch. Spravodajské stanice zrušili bloky šotov - za bežných okolností nevídané, nemysliteľné rozhodnutie - a ja dnes trocha ľutujem, že som si presne nezapamätal okamih, keď sa do vysielania vrátili. Ťažko si dokážem predstaviť, že by sa tam už neobjavili.

V istom období sa u nás stalo zvykom viniť reklamu z celého vývoja spoločnosti, pripisovať jej podiel na všetkom negatívnom: vulgárnosťou počnúc a rozmachom bulváru končiac. Dnes patria reklamné bloky v bežnom vysielaní k tomu rozhodne nápaditejšiemu v rámci programovej štruktúry. Samozrejme, nemám na mysli poobedňajšie teleshoppingové halucinácie alebo nočné rapotanie telefónnych čísiel spotenými nešťastníčkami. No keď sa ľudia nehorázne čudujú, čo za nezmyselné výrobky sa dookola už celé roky propagujú, zabúdajú, že to platia vlastným konzumným správaním. Ako napísal Gogoľ: Nenadávaj na zrkadlo, keď máš krivú hubu.