BRATISLAVA - Zajtra budú poslanci voliť kandidátov na ústavných sudcov. Prezident z nich potom vyberie deviatich, ktorí sa na dvanásť rokov stanú "strážcami ústavy".
Mimovládne organizácie vyzývajú poslancov aj hlavu štátu, aby k výberu pristupovali čo najzodpovednejšie. Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia hovorí, že zákonodarcovia sa zatiaľ nepostavili k tejto dôležitej úlohe tak, ako sa od nich očakáva. Ako keby si neuvedomovali, že nejde o voľbu štátnych funkcionárov, ale sudcov, ktorí svojimi rozhodnutiami môžu 12 rokov významne ovplyvňovať celý štát.
Volia lojálnych funkcionárov?
Na posúdenie kvalít jednotlivých kandidátov si poslanci ústavnoprávneho výboru vyčlenili jeden deň. Počas neho vypočuli 30 kandidátov.
Wilfling takýto prístup považuje za "smiešny". V USA sa o jednom kandidátovi diskutuje celé týždne a analyzujú sa jeho postoje, minulosť, rozsudky a morálny profil. Je podľa neho otázne, na základe čoho sa budú rozhodovať poslanci, ktorí nie sú členmi výboru a budú sa musieť spoľahnúť na straníckych kolegov.
Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák sa straty nezávislosti neobáva, hoci pri výbere kandidátov ide o politické rozhodnutie. "Na Ústavnom súde sa každá sudkyňa a každý sudca, až na ojedinelé výnimky, po veľmi krátkom čase cíti veľmi autonómne a nekope za žiadnu stranu. Skôr za svoje videnie sveta," tvrdí Mazák.
Nikdy vraj politické tlaky vo funkcii nepociťoval. Ústavný súd pritom v čase, keď mu predsedal, rozhodoval aj v neprospech vtedajšej koalície.
Prezident by mal prejaviť nadstraníckosť
Profesor Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Jozef Prusák hovorí, že rozhodnutia Ústavného súdu nie sú len právnymi rozhodnutiami, ale vždy majú aj politický aspekt a politické dôsledky. "Veď rozhodnutie o nesúlade určitého zákona s ústavou znamená, že tento zákon bol súčasťou programu vlády, za ktorý ona nesie ústavno-politickú zodpovednosť."
Opozícia môže potom odôvodnene vyvolať hlasovanie o nedôvere ministrovi. Ústava však podľa neho umožňuje vytvoriť vyvážený Ústavný súd.
Kandidáti by však mali byť nominovaní na základe právnickej profesionality, vzdelanosti a skúsenosti spolu s morálnou dôveryhodnosťou a bezúhonnosťou. Potrebná je aj lojalita k štátu, ústave a "radšej menej ako viac súkromných vývrtiek".
Verejnosti chýbajú informácie
Ľuďom chýbajú o Ústavnom súde informácie a jeho dôležitosť si neuvedomujú, potvrdzuje sociologička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová. Ústavný súd je mimoriadne dôležitý na zachovanie slobody, základných občianskych práv a demokracie. Je akousi poslednou poistkou proti svojvôli štátnej moci. Je predovšetkým ochrancom ústavnosti, zdôrazňuje Prusák.
Mazák nesúhlasí, že by si ľudia dôležitosť súdu neuvedomovali, argumentuje tisíckami sťažností, ktoré ročne na súd prichádzajú. Do istej miery to podľa neho svedčí aj o dôvere k súdu.
Wilfling sa domnieva, že aj vďaka "nevedomosti" môžu dnes kandidovať za sudcov ľudia so spornou minulosťou či vyslovene skompromitovaní, pri ktorých ostatní vyzerajú ako vyhovujúci. Nemusí to byť pritom pravda.
Podľa Mazáka by ústavní sudcovia mali byť odborníkmi a morálne pevnými osobnosťami, ktoré sa nedajú ovplyvniť verejnou mienkou, médiami alebo rečami politikov.
"Či vybraní sudcovia budú spĺňať tieto kritériá, sa však dá zistiť až po určitom čase a ich rozhodovaní. Môže to byť neskoro, ale lepší systém sa ťažko vymyslí, čo potvrdzujú aj zahraničné skúsenosti."
Rozhodnutia, ktoré menia štát
O čom Ústavný súd už rozhodol
Potvrdil platnosť amnestií Vladimíra Mečiara v kauze únosu Michala Kováča ml., ktoré vydal ako zastupujúci prezident. Prípad preto stále nie je objasnený.
Podporil slobodu prejavu, keď označil za protiústavné paragrafy o tzv. hanobení republiky.
Zmenil volebný zákon, ktorý pripravilo HZDS.
Dal za pravdu poslancovi Františkovi Gauliederovi, ktorému parlament v roku 1996 proti jeho vôli odňal poslanecký mandát. K náprave však nedošlo.
V rozpore s ústavou bol aj zákon o prevode pozemkov neznámych vlastníkov, ktoré mali prejsť na štát a neskôr na obce.
Nepripustil pozitívnu diskrimináciu v antidiskriminačnom zákone. Rozpor s ústavou videl v tom, že zvýhodňoval časť občanov za to, že patria k etnickej skupine.
Rovnako ako protiústavný odmietol aj zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého sa prísnejšie prehodnocovali invalidné dôchodky.
Čo ešte na rozhodnutie čaká
Na neurčito zatiaľ odročil rozhodnutie o interrupčnej legislatíve.
Rozhodnúť bude musieť aj o podnete prezidenta k novele zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej by sa nemali zvyšovať dôchodky vyššie ako 17 200 korún.
V nedohľadne je rozhodnutie k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku. Skupina poslancov namieta, že je retroaktívny.
Odročené na neurčito bolo aj pojednávanie k zákonom zdravotníckej reformy. O poplatkoch už súd rozhodoval, boli v súlade s ústavou.
Spor medzi Dzurindovou vládou a prezidentom, či mal právo nevymenovať V. Tvarošku za viceguvernéra centrálnej banky - súčasná vláda chce podnet vziať späť.
Rozhodne o podnete odporcov euroústavy, ktorí sa domnievajú, že boli porušené ich práva, keď o nej rozhodol len parlament. Chceli hlasovanie v referende.
