|
Slovenského útočníka Pavla Demitru spozná dnes Staples Centre v Los Angeles prvýkrát v drese Minnesoty. FOTO – TASR |
Slovenský hokejista PAVOL DEMITRA (31 r.) nastúpi dnes na zápas NHL vo svojom najmilovanejšom americkom meste, v Los Angeles. V dôverne známej Staples Centre končil vlaňajšiu sezónu. V Kalifornii si kúpil nový dom (stále ho vlastní), tešil sa, že tam hokejovú robotu potiahne viac rokov. V lete ho však postihol najväčší šok kariéry - výmena do Minnesoty Wild. Z kráľa sa náhle stal divoch, ktorý s nezmeneným číslom 38 i so starými trenčianskymi kamarátmi Gáboríkom a Radivojevičom zaútočia na slnečnú Kaliforniu.
Špeciálna motivácia?
„Určite. Nikdy som neprehrával rád. Teraz to bude platiť dvojnásobne. Jasné, že sa vo mne hromadí zdravý športový hec, túžba po satisfakcii. Vlaňajšiu sezónu v Kings som mal výbornú, až do chvíle, keď som na olympiáde utrpel zranenie oka. Ani vo sne som nepripúšťal trejd. Ale čo už. Sadnem si na striedačku hostí oproti Ľubovi Višňovskému.“
Minnesota má za sebou skvelý štart, najlepší v osemročnej histórii klubu. Vyhrali ste sériu piatich zápasov doma, Kings zo šiestich stretnutí iba dve. Trápia sa, beriete rolu favorita?
„Rozbehli sme sa perfektne. Teraz pôjde o to zvládnuť ďalšiu psychickú okolnosť prvého zápasu sezóny vonku. Ale verím mužstvu, tvrdo pracuje v obrane a v útoku sú chvíle, keď sa dokážeme hokejom baviť. Dôležité je, že vždy je schopný zabrať iný útok“
Spočiatku ste s Gáboríkom a Radivojevičom hrávali v spoločnej formácii. Prečo už nie je Branko s vami?
„Nič negatívne by som za tým nehľadal. V NHL tréneri jednoducho miešajú zostavu dynamickejšie. Mám dosť skúseností na to, aby som u kouča skúšal brnkať na nejaký lokálpatriotický motív, že sme kamoši a tak. Podstatné je, že Branko hrá dobre, jeho fyzické prednosti využíva tréner v rôznych formáciách podľa situácie.“
Po oznámení letnej výmeny ste netlmili frustráciu. Z teplej kalifornskej klímy, ktorú si vaša manželka s deťmi nevedela vynachváliť, bŕŕ do nehostinnej prérie. Už ste si zvykli?
„Teplúčko v LA sa nedá nahradiť. Ale krajina tu nie je taká hrozná, ako som mal zafixované predsudky o drsnej prérii. Nablízku je množstvo pekných jazier. Skôr ako na kúpanie s deťmi to však bude na korčuľovanie. Našťastie mi pomohla výborná partia.“
Ako?
„Našiel som zapálený tím, ktorý sa baví hokejom. Vnímam to ako druhú hokejovú mladosť. Po rokoch, keď sa LA nedostalo do play off či slabších sezónach v St. Louis. Lietame na ľade s chuťou ako za zlatých čias v St. Louis s Mišom Handzušom a Ľubom Bartečkom. Je tu divokejší hokej ako v Los Angeles.“
Diváci?
„Práve tí tomu celému dávajú krídla. Ak je Detroit hokejové mesto, Minnesota je hokejový štát. V LA bulvár uživil hravo Hollywood, basketbalisti Lakers boli tiež oveľa populárnejší ako hokejisti. Tu v St. Paul však hokejovému fanúšikovi neujdete. Novinári rozpitvajú všetko. Vypredaná Aréna Xcell Energy vyžaruje elektrizujúcu atmosféru. A keď sa darí, všetko je paráda.“
Tréner Jacques Lemaire vedie tím divochov od jeho vzniku - už osem rokov. Pochvaľoval si ho aj ďalší Trenčan Ľubo Sekeráš, ktorý pod ním strávil tri sezóny. Jemu najviac imponovalo, že obojstranne si nemuseli veľa vysvetľovať.
„(Smiech.) Seko je radšej, keď po anglicky nemusí. Jacques je pán tréner. Hokeju dokonale rozumie, ale zbytočne nerozpráva, nestará sa do nepodstatných vecí. Máme skvelú obranu, keď vydrží forma gólmanovi, môžeme ísť ďaleko aj v play off.“
Ako sa darí vášmu oku, ktoré zranil puk na olympiáde v Turíne?
„Stabilizovalo sa, zvykol som si. Je však stále rozdiel medzi kvalitou farebného videnia predtým a teraz.“
