ať nanajvýš potichu. Dnes uplynie 125 rokov od narodenia zakladateľa firmy.

Prečo sa stal Tomáš Baťa mužom, na ktorého sa v našich krajoch dodnes nezabudlo? Samozrejme, najmä preto, že jeho firma predáva dodnes obuv takmer všade na svete. Ale je v tom aj niečo iné - Tomáš Baťa bol chlapíkom, ktorý v malom, v tom čase rakúsko-uhorskom Zlíne sníval americký sen a dokázal ho aj uskutočniť. Z mladého chlapca s dobrým nápadom a silnou vôľou sa pomerne rýchlo stal vplyvný podnikateľ, ktorý zakladal filiálky svojej firmy po celom svete.

V Zlíne si postupne staval Ameriku. Nerobil to len pre seba a ľudia ho za to mali radi (a práve preto ho nemohli mať radi komunisti - v roku 1949 urobili z Baťových závodov národný podnik Svit a neskôr aj Zlín premenovali na Gottwaldov). Ale Baťova filozofia rozvoja sa stala v rodinnej firme zákonom, ktorý platí dodnes.

Tomáš Baťa rozbiehal podnik s osemsto zlatými, ktoré zdedil po matke. Tomu zodpovedali aj začiatky - stroje a materiál sa tiesnili vo dvoch malých prenajatých miestnostiach. Všetko kúpil na splátky. Rok po založení firmy zamestnával v dielni desať robotníkov. Ďalších štyridsať pracovalo pre Baťu doma.

V roku 1900 sa už firma sťahovala do novo vystavanej budovy - organizačné schopnosti a talent zakladateľa firmy sa začali prejavovať. Stodvadsať zamestnancov sa obracalo okolo parných strojov.

Baťa myslel dopredu. Aj preto sa vybral v roku 1904 na americkú výpravu. Spolu s tromi ďalšími zamestnancami niekoľko mesiacov pozorne sledoval, ako sa pracuje v amerických továrňach. Cestou späť sa zastavil aj vo Veľkej Británii a Nemecku.

Americká cesta bola zásadná. Vďaka nej dnes encyklopédie hovoria o Baťovi ako o predstaviteľovi „fordizmu“. Organizácia práce v podniku, zameranie podnikateľských aktivít - to všetko robil v tom čase na špičkovej, svetovej úrovni. Pamätníci často spomínajú, že priemysel prvorepublikového Československa sa mohol smelo porovnávať s najrozvinutejšími štátmi na svete. Nie je to úplne pravda. Baťovský systém však porovnateľný bol.

Išlo o dokonalé využite pracovného času. Baťa dával svojmu okoliu podnety na rozvoj - robotníkov aj vedúcich pracovníkov tlačil k čo najväčšiemu úsiliu o hospodárnosť a efektívnosť. Zriadil preto samosprávu dielní a prémiový systém účasti na zisku a strate (osobné konto). Zamestnanci veľmi rýchlo pochopili, že sa im oplatí poriadne zarezávať. Dnešné príručky pre manažérov sa v zásadných bodoch len minimálne líšia od toho, čo praktizoval Baťa.

Baťovi pomohla prvá svetová vojna. Vďaka obrovským vojenským zákazkám pre rakúsko-uhorskú armádu sa firma vyšvihla. V tom čase vyrábal aj známe dreváky - podrážka z dreva, vrch z odpadu z vojenských topánok. Zisk bol slušný. Počas vojny založil Baťa sieť vlastných predajní, v ktorých predával svoj tovar.

Po skončení prvej svetovej vojny prišiel útlm a problémy. Baťa ich vyriešil odvážnym ťahom - v roku 1922 znížil cenu svojich topánok o polovicu. Jeho predajne boli natrieskané a konkurencia už viac nemala šancu.

V roku 1923 sa stal Tomáš Baťa prvým mužom zlínskej radnice. Mestu dal osobitú pečať, spolupracoval so špičkovými dobovými architektmi. Uvedomoval si, že si potrebuje udržať kvalifikovaných robotníkov, a tak pre nich postavil celé štvrte tehlových domov, pre mladých internáty. Zlínsky okres bol známy kvalitnými cestami - Baťa bol bytostne presvedčený o dôležitosti dopravných komunikácií. Postavil nemocnicu, učilište, kde si pripravoval pracovné sily, ale aj filmové ateliéry, hotel a kino, kde pre zamestnancov premietali zadarmo. Svoju výraznú stopu zanechal Baťa aj na Slovensku - najmä vo Svite a v Partizánskom.

Zomrel predčasne v Otrokoviciach pri leteckom nešťastí v roku 1932. Výborne rozbehnutá firma prežila aj túto veľkú stratu, v otcovom diele pokračoval syn Tomáš. Firma si poradila aj po príchode protektorátu a neskôr komunistov. Baťovci sa aj s najbližšími spolupracovníkmi presťahovali ešte za druhej svetovej vojny do Kanady. Nový Zlín je odvtedy v meste Batawa.

MAREK CHORVATOVIČ

Zajtra - Unabomber zatknutý