a žien pochybných mravov. Urobil vedeckú kariéru a stál pri zrode najstarších britských vedeckých spolkov. Jeho najväčším, aj keď nerealizovaným vynálezom je analytický stroj, predchodca moderných počítačov. Všestranný vedec a vynálezca Charles Babbage zomrel pred 135 rokmi, 18. októbra 1871.

Narodil sa v decembri roku 1791 v rodine bohatého londýnskeho bankára. Jeho celoživotné záujmy sa týkali peňazí iba toľko, koľko ich potreboval na nezávislé bádanie, ktoré v mnohých oblas­tiach predbehlo čas. V mladosti mával pre svoj talent problémy: „Starší chlapci vymýšľali šifry a ja som zvyčajne už z niekoľkých slov našiel kľúč. Dôsledky bývali bolestivé: často ma zbili napriek tomu, že chyba bola iba v ich vlastnej hlúposti,“ spomínal v autobiografii. Jeho umenie dovidieť ďalej než ostatní však chlapčenské bitky neohrozili. Lúštenie šifier ho fascinovalo po celý život.

Ako prvý prelomil slávnu Vigenerovu šifru. Rozlúštenie nepublikoval. Zrejme preto, aby neoslabil britskú bezpečnosť v čase krymskej vojny. Pomohol tiež prečítať záhadný rukopis prvého britského kráľovského astronóma Johna Flamsteeda.

V časoch štúdií na prestížnej Trinity College v Cambridgei organizoval recesistické skupiny typu Duchárskeho klubu alebo Vyťahovačov, ktorí mali za úlohu vytiahnuť svojich členov z blázinca, ak by sa tam dostali. Pôsobil aj v matematickej spoločnosti a nadchli ho automaty, ktoré videl na akejsi výstave. Zrejme už vtedy mu po prvý raz napadlo, že papier a ceruzka nemusia byť pre výpočty nekonečných radov čísel najideálnejšími nástrojmi - mohol by ich nahradiť spoľahlivejší a oveľa rýchlejší stroj.

Historici vraj vedia presne, že zrod tejto myšlienky dostal konkrétne črty v roku 1821. Vtedy sa Babbage stretol s astronómom Johnom Herschelom a po tom, čo dlho preverovali zložité a nesprávne výpočty, Babbage zvolal: „Preboha, kiež by bol býval tieto kalkulácie robil parný stroj!“

O dva roky začal svoju myšlienku stvárňovať. Najskôr načrtol plán Diferenčného stroja I, obrovského kalkulátora s 25-tisíc súčiastkami. Čísla v ňom sa uchovávali na kolieskach a bolo treba točiť kľučkou, aby robil výpočty. Bol to však zložitý a drahý projekt, a vynálezca utratil vládne peniaze, za ktoré by sa dali postaviť dve bojové lode. Po tom, čo sa pohádal aj s hlavným inžinierom, ktorého upodozrieval, že nadsadzuje výdavky (inak povedané - kradne), vymyslel lepší projekt: Diferenčný stroj II. Veľa vecí v ňom zdokonalil a urobil z neho obrovský „drvič“ čísel, ktorý zefektívnil zložité výpočty. Ani ten však nedokončil.

Babbageov projekt Analytického stroja však znamenal historický prechod od mechanických strojov k programovateľnému počítaču. Lady Lovelaceová ho prirovnala k populárnemu Jacquardovmu stavu: „Analytický stroj tká algebraické obrazce rovnako ako Jacquardov stav tká kvety a listy.“ Ako keby očarujúca dcéra básnika lorda Byrona vedela, že má pred sebou prvú verziu počítača, ktorý bude o dve storočia neskôr šumieť v každej kancelárii a pomaly aj v každej domácnosti. Nuž, možno to aspoň tušila, veď bola prvou programátorkou v histórii a pomenovali po nej počítačový jazyk.

Babbage však nedokázal ani tento stroj zhmotniť. Poháňali ho stále nové a lepšie myšlienky a než by sa trápil s tisíckami drobných súčiastok, ktoré boli aj tak nad sily vtedajších technológií, venoval sa iným projektom. Stal sa obeťou svojej obrovskej predstavivosti, ale aj doby, v ktorej žil.

Diferenciálny stroj č. 2, ktorý dnes stojí v londýnskom Múzeu vedy, však predsa len dokončili. Bolo to v čase 200. výročia jeho narodenia; investovali doň 300-tisíc libier a šesť rokov práce. V roku 1991 však predsa len k veľkej radosti jeho tvorcov urobil prvý výpočet. Babbageove geniálne vízie teda boli nielen praktické, ale aj technicky správne.