Košická skupina Kolowrat pôsobí dnes v novšom zložení. Huslistku Dášu Bratkovú nahradil Bohuš Macek.
FOTO – PETER LÁZÁR
Ten zahŕňa tvorbu od ich začiatkov až po dnešné dni. Staršie skladby dostali nový štúdiový zvuk, ktorý korešponduje so štýlom kapely, zbavený nechcených vplyvov z nahrávania na kolene. Pesničky tak majú konečne možnosť predostrieť melancholickú krásu a súzvuk hudobných podôb s tými textovými.
Skupinu založila dvojica Rasťo Rusnák (texty, spev) a Peťo Lorko (gitara, spev), dnes po mnohých zmenách s nimi na basgitare hrá Igor Holéczy a na bicích Blondo. Najnovším členom je Bohuš Macek (akordeón), ktorý začiatkom minulého roku vystriedal huslistku Dášu Bratkovú. Tá však, našťastie, napriek tomu neodmietla pozvanie a na platni jej virtuozita patrične zasvietila.
Titulná pesnička Vrany sa vracajú už v samom úvode albumu prezentuje mimoriadnosť kapely. Rusnákova poetika reagujúca na mestské (košické) reálie a ich súzvuk s každodenným životom sa kombinuje s myšlienkovými pochodmi utrápeného básnika, zronene pozorujúceho svet okolo seba.
Jeho textovanie nie je odušu priamočiare, ale ani zbytočne umelecké. Slová uňho znamenajú veľa, a predsa je ich presne toľko, aby ste sa v nich nestratili, ale zasa, aby ste pri ich vnímaní boli pozorní. Na začiatku počuť dokonca zvuk električky a každému je jasné, že ide o skutočný zážitok. „Príbehy z našich piesní sú podávané zväčša v útržkoch, zábleskoch, málokedy veľmi konkrétne a po lopate. No a veľká väčšina z tých útržkov je naozaj prežitá na vlastnej koži, respektíve odpozorovaná na vlastné oči, aj keď potreba rýmovania v texte niekedy dokáže príbehu vnútiť nový, nečakaný vývoj,“ vraví pre SME Rasťo Rusnák.
„Dní ako ten v Nedeli sme si zažili mnoho,“ popisuje spevák pesničku zobrazujúcu zážitky z príjemne preflákaných voľných dní v spoločnosti kamarátov. Nevinná historka odsýpa v zvukových aranžmánoch, ktoré z nej robia hitovku, umocnenú husľovými vyhrávkami. Text verne vypovedá - „Do jednej z tých letných krčiem dovezme sa busom / kde sa roky menia len vzory na obrusoch / a nebude výzvy, takej, pred ktorou by sme uhli / chutnajúc pálenku, akou bolesťou to pŕhli“.
Pozoruhodnú podobu Kolowratu počuť v skladbe Certosa so surovými gitarami a priam archeologicky ponoreným textom. Rasťo Rusnák vysvetľuje: „Je to slávna lokalita, známa tzv. situlovým umením, výjavmi na bronzových nádobách. Text piesne je vlastne takým voľným prebásnením niektorých výjavov. A je v tom aj ten tajomný pocit, ktorý archeológia ponúka, na jednej strane, bojím sa ťa, neviem, kto si, ale na druhej je to krásne a lákavé.“
Iná pieseň - Strmhlav - je síce temná, ale vďaka sebaobrannej sile dodáva energiu a radikálne vykračuje do útoku. „Topánky od blata, v kufríku desiata / takto ma chcete so znamením vyšitým / no ja v tejto džungli nebudem baránkom / ktorého všetci kopnete do riti.“
Hudobnú príbuznosť môžeme nájsť v nezávislých zostavách ťažiacich z melancholického pesničkárstva, okrem Arcade Fire udáva Rasťo srdcovky ako Bright Eyes, Band Of Horses či clivých Angličanov Turin Brakes, ale tiež „starých psov“ Springsteena, Pettyho či Gabriela. Zádumčivý zvuk Kolowratu dopĺňa básnické obrazy ťažiace z reality, smútok tu nie je prvoplánový, ide skôr o baladické hranie sa s hudobnými i so slovnými polohami.
„Nemyslím si, že sú naše piesne smutné alebo dokonca depresívne, naopak, vždy je v nich trocha nádeje alebo vzdoru a často riešia veci, ktoré si každý v živote nejako rieši,“ reaguje spevák na nálepky, ktoré si kapela so sebou nesie. Debutový album Vrany sa vracajú dáva príležitosť okúsiť originálnosť, zázračnosť a miestami i komplikovanosť kapely Kolowrat, ktorej sa do týchto pesničiek podarilo natesnať všetko, čo zo seba dokáže vydať.
Autor: MATEJ LAUKO (Autor je hudobný publicista)
