Obce nemusia mať záujem platiť zariadenia, v ktorých sú aj "cezpoľní". ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Takéto súkromné alebo cirkevné centrá, ktoré pomáhajú deťom s rôznymi problémami či zdravotným postihnutím, pritom mávajú pôsobnosť širšiu, než len pre obec či kraj. Ich zriaďovatelia sa preto obávajú, že obce nebudú mať dôvod ich financovať.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s vládnym návrhom tiež nesúhlasí. Odmieta presun kompetencií bez presunu peňazí.
Detské integračné centrum v Kremnici má okolo šesťsto klientov, ktorí pochádzajú z okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica, Banská Štiavnica, Žilina a Prievidza. Podľa jedného zo zakladateľov špeciálnopedagogického poradenstva na Slovensku Ondreja Németha "je dosť naivné očakávať, že obce, ktoré sústavne bojujú s nedostatkom finančných prostriedkov, budú ochotné financovať prácu s klientmi z iných regiónov".
Doteraz poradne financoval štát na základe normatívov ministerstva školstva. Súkromné centrá pritom dostávali príspevok vo výške 80 percent príspevku na dieťa pre štátne zariadenia. "Z ministerstva sme dostávali peniaze na základné platy a prevádzku zariadenia," hovorí Margita Schmidtová, riaditeľka Súkromného detského integračného centra v Kremnici. Ostatné prostriedky získavajú poradne z rôznych projektov a darov.
Navrhovaná novela zákona nakazuje obciam, aby počas trojročného prechodného obdobia dávali neštátnym školským zariadeniam a základným umeleckým školám 85 percent z doterajších peňazí. Predseda ZMOS Michal Sýkora tvrdí, že mestá a obce majú platiť zo svojho, ale nemajú reálne zaručené, že tieto peniaze dostanú. Združenie navrhuje vlastné riešenie, ktoré zvýši podiel obcí na výnose dane z príjmov o 0,98 percenta. Tento podiel v súčasnosti ministerstvo školstva poukazuje neštátnym zriaďovateľom. Zvýšené percento by sa malo rozdeľovať podľa počtu detí. Mestá a obce si tiež vyhradzujú právo rozhodovať, koľko neštátnych školských zariadení bude v ich pôsobnosti.
Minister školstva Ján Mikolaj však včera prisľúbil, že o vzniku a zániku neštátnych zariadení bude rozhodovať ministerstvo.
Ondrej Németh pripomína, že podľa medzinárodne platných právnych dohovorov a úprav, ktoré ratifikovalo aj Slovensko, zodpovedá za adekvátnu starostlivosť o deti, žiakov a študentov so špeciálnymi potrebami štát a nie obec.
Vláda dnes predkladá novelu zákona do parlamentu. Podľa odboru masmediálnej politiky ministerstva školstva "ministerstvo neplánuje vyňať z návrhu zákona neštátne zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, lebo by išlo o nesystémový krok".
Minister Mikolaj garantuje, že ak sa v legislatívnom procese z novely vytratí 85-percentné minimum, návrh stiahne.
Na Slovensku dnes pracuje
93 poradní a centier špeciálnej pedagogiky, z tohto počtu je 20 neštátnych. Štátne i neštátne zariadenia majú dnes okolo 35-tisíc klientov.
MILICA PÁLFYOVÁ, sita